Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Slovensko

KDH opäť nepodporí novelu proti účasti schránkových firiem na tendroch

Na archívnej snímke plénum slovenského parlamentu. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Podstatou novely je, že súčasťou verejných zákaziek budú môcť byť len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby.

Bratislava 25. januára (TASR) - Kresťanskí demokrati v parlamente pri konečnom hlasovaní opäť nepodporia novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá by mala zakázať schránkovým firmám s nejasnými vlastníkmi zúčastňovať sa na verejných obstarávaniach. Chýba im tam totiž opatrenie, ktoré by odhaľovalo konečného užívateľa výhod firmy. Avizoval to poslanec za KDH Alojz Přidal.

Právnu normu parlamentu vrátil prezident SR Andrej Kiska, ktorý má k nej niekoľko výhrad. KDH podporuje jeho námietku k výnimke, ktorá sa týka podlimitných zákaziek pri dodávaní tovarov alebo služieb súvisiacich s blížiacim sa predsedníctvom Slovenska v EÚ v roku 2016. KDH však nesúhlasí s námietkami týkajúcimi sa otázky neúčinnosti zákona a súladu s Ústavou SR a európskym právom.

Podstatou novely je, že súčasťou verejných zákaziek budú môcť byť len tie právnické osoby, ktoré preukážu vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. V budúcnosti má vzniknúť aj register konečných užívateľov výhod, ktorí stoja za schránkovými firmami.



Výnimku budú tvoriť akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch EÚ, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy. Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.

Parlament prijal aj uznesenie, v ktorom zaviazal vládu vypracovať do troch mesiacov návrh novej právnej úpravy. Tá by okrem iného mala odhaľovať konečných užívateľov výhod, nielen vlastníkov formálne zapísaných v obchodných registroch, a mala by sa týkať širších obchodných vzťahov firiem so štátom.