Bratislava 17. októbra (TASR) - Ochrana spisovného jazyka sa nemôže diať na úkor ústavných práv národnostných menšín. Tvrdí to člen Výboru Národnej rady (NR) SR pre kultúru a médiá Jozef Hajko (KDH). Uviedol to v reakcii na zámer Ministerstva kultúry (MK) SR zmeniť zákon o štátnom jazyku.

"KDH vníma otázku ochrany spisovného jazyka za dôležitú vo vzťahu k zachovaniu národnej identity a subsidiárnej suverenity Slovenska v kontexte Európskej únie, ako aj v kontexte rôznych negatívnych vplyvov, ktoré spisovný jazyk atakujú najmä z mediálneho prostredia. Nemôže to však byť na úkor ústavných práv národnostných menšín, ktoré majú právo rozvíjať svoju kultúrnu identitu vo svojom materinskom jazyku," zdôraznil Hajko v stanovisku, ktoré TASR zaslala hovorkyňa KDH Lenka Kovár.

Zámer môže podľa Hajka uvrhnúť najmä maďarsko-slovenské vzťahy na úroveň "temných 90. rokov mečiarizmu". Ohlásené zmeny zákona sa začínajú zvyšovaním sankcií, čo podľa poslanca nepredznamenáva nič pozitívne. "Naopak, ministerstvo kultúry si vytvára ďalší legislatívny bič na svojich protivníkov, tentoraz z radov národnostných menšín, čo je neprípustné," doplnil Hajko.

Ministerstvo kultúry tvrdí, že pripravovaná novela zákona o štátnom jazyku v žiadnom prípade nie je namierená proti menšinám a legislatívne úpravy neobmedzia používanie jazykov národnostných menšín. Odvoláva sa aj na konzultácie s bývalým poslancom Národnej rady SR a súčasným členom mimoparlamentnej Maďarskej aliancie Györgym Gyimesim, ktorý akceptoval argumenty pre novelizáciu zákona. Rezort kultúry takisto zdôraznil, že pokuty za porušenie jazykového zákona sa nebudú týkať fyzických osôb.