Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
To nie je o zlých Rómoch, ktorí berú peniaze. To je o zlých rozhodnutiach a 'nabaľovaní' sa niektorých ľudí, bez ohľadu na výsledok, povedala členka predsedníctva KDH Miroslava Szitová.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) - Vláda SR je bezradná vo vzdelávaní Rómov a počas desiatich rokov pôsobenia robí jeden nezmyselný krok za druhým. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedla členka predsedníctva mimoparlamentného KDH Miroslava Szitová s tým, že tzv. integrácia a inklúzia v podaní slovenských reforiem nefunguje.
"Školská politika, ktorú už desať rokov s čerpaním eurofondov realizuje vláda Smeru-SD, poškodzuje mladú generáciu a budúcnosť národa. Na Slovensku nepomáhame zaostávajúcim, ale znižujeme úroveň vzdelávania všetkých. To nie je o zlých Rómoch, ktorí berú peniaze. To je o zlých rozhodnutiach a 'nabaľovaní' sa niektorých ľudí, bez ohľadu na výsledok," povedala Szitová.
Podľa jej slov medzinárodné testovania vykazujú zhoršené výsledky našich žiakov v porovnaní s ich rovesníkmi v krajinách OECD. "Piaty cyklus testovania PISA 2015 hovorí o trende znižovania výkonov našich žiakov. Zarážajúci je najmä nárast zastúpenia žiakov v tzv. rizikovej skupine a zároveň klesá percento žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach aj v porovnaní s rokom 2012," konštatovala Szitová.
Ak máme pomáhať zaostávajúcim, treba sa podľa jej slov venovať tejto skupine zodpovedne a dlhodobo, ale vždy s ich aktívnym zapojením. "Riešením je povinné vzdelávanie od 6 do 18 rokov, nie od 5 do 17 rokov, ako to navrhuje ministerstvo. Dostupnosť predškolskej prípravy pre všetkých so zodpovednosťou rodičov za školskú pripravenosť ich detí – aj rodičov z osád," myslí si.
Szitová hovorí aj o potrebe pracovať na vzdelanostnej úrovni národa vyhľadávaním a podporou nadaných, pracovať na budúcej elite generácie. KDH preto navrhuje povinné vzdelávanie namiesto povinnej školskej dochádzky a povinne vzdelávanie od 6 do 18 rokov. "Veľa detí z osád odchádza do evidencie úradov práce v 16. roku, lebo to im umožňuje zákon. Keď to predĺžime do 18 rokov, v základných školách budú môcť byť tak ako v súčasnosti iba do 16. roku veku, ale prípravu na povolanie ukončia ako dospelí v 18 rokoch a budú mať chlieb v ruke," vysvetlila.
KDH ďalej apeluje, aby štát vytvoril podmienky na pripravenosť detí do základnej školy, a to zabezpečením dostatočnej kapacity v škôlkach či komunitných centrách. Hnutie zároveň navrhuje tzv. preventívnu prehliadku v materských školách. "Od troch rokov veku dieťaťa by sme každoročne skupinku detí, ktorá tento vek dosiahne, zhromaždili v škôlke za prítomnosti rodiča, pedagóga, odborníka a lekára. Títo ľudia by boli nejaký čas s týmito deťmi a videli by, či je dieťa zrelé vzhľadom k svojmu veku. Ak by odborníci zistili, že to tak nie je, dali by rodičom odporúčania," vysvetlila.
Ak by rodič nezareagoval na usmernenia a odporúčania, siahlo by sa mu na dávky. "Nechceme podporovať odoberanie detí a internátne školy. V osadách sa potom bude rodiť ešte viac a zodpovednosť preberie štát. Potrebujeme preto zaťažiť rodiča a zároveň netrhať väzby v rodine," podotkla Szitová.
KDH vyzýva ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) aj premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby prehodnotili politiku vzdelávania, "ktorá pod ich taktovkou smeruje k degresu". "Integrácia a inklúzia sa majú realizovať s ohľadom na potrebu dieťaťa, ktorému chceme pomôcť, zároveň však s ohľadom na vzdelávanie tzv. intaktných detí, ktoré nemajú ťažkosti. Aby plnohodnotné vzdelávanie všetkých nebolo ohrozené," dodala Szitová.
"Školská politika, ktorú už desať rokov s čerpaním eurofondov realizuje vláda Smeru-SD, poškodzuje mladú generáciu a budúcnosť národa. Na Slovensku nepomáhame zaostávajúcim, ale znižujeme úroveň vzdelávania všetkých. To nie je o zlých Rómoch, ktorí berú peniaze. To je o zlých rozhodnutiach a 'nabaľovaní' sa niektorých ľudí, bez ohľadu na výsledok," povedala Szitová.
Podľa jej slov medzinárodné testovania vykazujú zhoršené výsledky našich žiakov v porovnaní s ich rovesníkmi v krajinách OECD. "Piaty cyklus testovania PISA 2015 hovorí o trende znižovania výkonov našich žiakov. Zarážajúci je najmä nárast zastúpenia žiakov v tzv. rizikovej skupine a zároveň klesá percento žiakov v najvyšších vedomostných úrovniach aj v porovnaní s rokom 2012," konštatovala Szitová.
Ak máme pomáhať zaostávajúcim, treba sa podľa jej slov venovať tejto skupine zodpovedne a dlhodobo, ale vždy s ich aktívnym zapojením. "Riešením je povinné vzdelávanie od 6 do 18 rokov, nie od 5 do 17 rokov, ako to navrhuje ministerstvo. Dostupnosť predškolskej prípravy pre všetkých so zodpovednosťou rodičov za školskú pripravenosť ich detí – aj rodičov z osád," myslí si.
Szitová hovorí aj o potrebe pracovať na vzdelanostnej úrovni národa vyhľadávaním a podporou nadaných, pracovať na budúcej elite generácie. KDH preto navrhuje povinné vzdelávanie namiesto povinnej školskej dochádzky a povinne vzdelávanie od 6 do 18 rokov. "Veľa detí z osád odchádza do evidencie úradov práce v 16. roku, lebo to im umožňuje zákon. Keď to predĺžime do 18 rokov, v základných školách budú môcť byť tak ako v súčasnosti iba do 16. roku veku, ale prípravu na povolanie ukončia ako dospelí v 18 rokoch a budú mať chlieb v ruke," vysvetlila.
KDH ďalej apeluje, aby štát vytvoril podmienky na pripravenosť detí do základnej školy, a to zabezpečením dostatočnej kapacity v škôlkach či komunitných centrách. Hnutie zároveň navrhuje tzv. preventívnu prehliadku v materských školách. "Od troch rokov veku dieťaťa by sme každoročne skupinku detí, ktorá tento vek dosiahne, zhromaždili v škôlke za prítomnosti rodiča, pedagóga, odborníka a lekára. Títo ľudia by boli nejaký čas s týmito deťmi a videli by, či je dieťa zrelé vzhľadom k svojmu veku. Ak by odborníci zistili, že to tak nie je, dali by rodičom odporúčania," vysvetlila.
Ak by rodič nezareagoval na usmernenia a odporúčania, siahlo by sa mu na dávky. "Nechceme podporovať odoberanie detí a internátne školy. V osadách sa potom bude rodiť ešte viac a zodpovednosť preberie štát. Potrebujeme preto zaťažiť rodiča a zároveň netrhať väzby v rodine," podotkla Szitová.
KDH vyzýva ministra školstva Petra Plavčana (nominant SNS) aj premiéra Roberta Fica (Smer-SD), aby prehodnotili politiku vzdelávania, "ktorá pod ich taktovkou smeruje k degresu". "Integrácia a inklúzia sa majú realizovať s ohľadom na potrebu dieťaťa, ktorému chceme pomôcť, zároveň však s ohľadom na vzdelávanie tzv. intaktných detí, ktoré nemajú ťažkosti. Aby plnohodnotné vzdelávanie všetkých nebolo ohrozené," dodala Szitová.
