Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová tvrdí, že KDH chce také Slovensko, kde spolužitie s menšinami nebude nazývané problémom, ale bude vytváraním priestoru na vzájomné obohacovanie.
Autor TASR
Bratislava 23. februára (TASR) - Vláda SR pri problematike spolužitia s Rómami štyri roky nekonala. Na dnešnej tlačovej konferencii to uviedla podpredsedníčka KDH Miroslava Szitová, podľa ktorej má hnutie štyri zásadné výhrady.
"Za štyri roky vláda nepredstavila žiaden systémový návrh pre oblasť spolužitia s Rómami. Druhá výhrada je, že nikdy nebola dokončená reforma, ktorú vláda pred štyrmi rokmi ohlásila. Chýbajú aj odpočty k monitorovacej správe k spolužitiu s Rómami a k činnosti v oblasti spolužitia s Rómami. Štvrtou výhradou je dvojročné meškanie čerpania eurofondov a vytváranie chaosu pri príprave návrhov národných projektov," menovala Szitová.
Podľa jej slov pri výbere 150 lokalít v rámci národného projektu nie je jasný kľúč výberu. "Nevieme skontrolovať, na základe čoho boli lokality vybrané a či to bolo objektívne," zdôraznila Szitová.
Zároveň tvrdí, že KDH chce také Slovensko, kde spolužitie s menšinami nebude nazývané problémom, ale bude vytváraním priestoru na vzájomné obohacovanie. "Spolužitie s Rómami je vo viacerých lokalitách náročné, preto si vyžaduje systémové opatrenia a princípy decentralizácie, komplexnosti a adresnosti," vyhlásila.
Na margo decentralizácie podotkla, že usmernenia nemajú byť vydávané z Bratislavy, ale priamo tými, ktorí spravujú obce s problémami. "Starostovia a miestne zastupiteľstvá majú mať kompetencie a financie na riešenie situácie," povedala. Princíp komplexnosti je o tom, že ak sú problémy v danej lokalite, je potrebné sa venovať všetkým problémom komplexne, nie iba jednému z nich. "Princíp adresnosti sa týka napr. toho, že nebudeme vzdelávať ľudí v IT, ak nemajú strechu nad hlavou, ale najskôr ich naučíme, ako si tú strechu nad hlavou postaviť," vysvetlila Szitová.
KDH sa tiež nepozdáva, že Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity patrí pod ministerstvo vnútra, čo je silový rezort. "To nie je dobré riešenie. Úrad mal by prejsť priamo pod Úrad vlády SR alebo pod ministerstvo, ktoré je najbližšie k téme spolužitia s Rómami," odporúča Szitová.
Vysokoškolský pedagóg a člen expertného tímu KDH Ivan Rác je presvedčený, že súčasná situácia v spolužití s Rómami je výsledkom fungovania doterajších vlád. "Pri každej novej vláde sa začína akoby od nuly, čo je popretie práce viac ako stovky ľudí, ktorí mali úprimný záujem zlepšovať podmienky spolužitia. Ak dostaneme od voličov dôveru, zasadíme sa za naplnenie Stratégie integrácie Rómov do roku 2020," deklaroval.
Podľa Ráca bolo do rôznych projektov a opatrení investovaných veľa peňazí, ale nepoznáme ich efekt, lebo nikto nemeral ich dôsledky. "Pre zlepšenie spolužitia s Rómami máme možnosť čerpať takmer 450 miliónov eur. Ak ich budeme nevhodne míňať, na konci dňa budeme len krčiť plecami. My v KDH budeme presadzovať dôsledné monitorovanie vynakladaných finančných prostriedkov," dodal Rác.
"Za štyri roky vláda nepredstavila žiaden systémový návrh pre oblasť spolužitia s Rómami. Druhá výhrada je, že nikdy nebola dokončená reforma, ktorú vláda pred štyrmi rokmi ohlásila. Chýbajú aj odpočty k monitorovacej správe k spolužitiu s Rómami a k činnosti v oblasti spolužitia s Rómami. Štvrtou výhradou je dvojročné meškanie čerpania eurofondov a vytváranie chaosu pri príprave návrhov národných projektov," menovala Szitová.
Podľa jej slov pri výbere 150 lokalít v rámci národného projektu nie je jasný kľúč výberu. "Nevieme skontrolovať, na základe čoho boli lokality vybrané a či to bolo objektívne," zdôraznila Szitová.
Zároveň tvrdí, že KDH chce také Slovensko, kde spolužitie s menšinami nebude nazývané problémom, ale bude vytváraním priestoru na vzájomné obohacovanie. "Spolužitie s Rómami je vo viacerých lokalitách náročné, preto si vyžaduje systémové opatrenia a princípy decentralizácie, komplexnosti a adresnosti," vyhlásila.
Na margo decentralizácie podotkla, že usmernenia nemajú byť vydávané z Bratislavy, ale priamo tými, ktorí spravujú obce s problémami. "Starostovia a miestne zastupiteľstvá majú mať kompetencie a financie na riešenie situácie," povedala. Princíp komplexnosti je o tom, že ak sú problémy v danej lokalite, je potrebné sa venovať všetkým problémom komplexne, nie iba jednému z nich. "Princíp adresnosti sa týka napr. toho, že nebudeme vzdelávať ľudí v IT, ak nemajú strechu nad hlavou, ale najskôr ich naučíme, ako si tú strechu nad hlavou postaviť," vysvetlila Szitová.
KDH sa tiež nepozdáva, že Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity patrí pod ministerstvo vnútra, čo je silový rezort. "To nie je dobré riešenie. Úrad mal by prejsť priamo pod Úrad vlády SR alebo pod ministerstvo, ktoré je najbližšie k téme spolužitia s Rómami," odporúča Szitová.
Vysokoškolský pedagóg a člen expertného tímu KDH Ivan Rác je presvedčený, že súčasná situácia v spolužití s Rómami je výsledkom fungovania doterajších vlád. "Pri každej novej vláde sa začína akoby od nuly, čo je popretie práce viac ako stovky ľudí, ktorí mali úprimný záujem zlepšovať podmienky spolužitia. Ak dostaneme od voličov dôveru, zasadíme sa za naplnenie Stratégie integrácie Rómov do roku 2020," deklaroval.
Podľa Ráca bolo do rôznych projektov a opatrení investovaných veľa peňazí, ale nepoznáme ich efekt, lebo nikto nemeral ich dôsledky. "Pre zlepšenie spolužitia s Rómami máme možnosť čerpať takmer 450 miliónov eur. Ak ich budeme nevhodne míňať, na konci dňa budeme len krčiť plecami. My v KDH budeme presadzovať dôsledné monitorovanie vynakladaných finančných prostriedkov," dodal Rác.
