Liptovský Hrádok 24. decembra (TASR) - Darčeky na Štedrý deň v minulosti takmer vôbec neboli, dostávali ich len deti a boli to skromné, zväčša podomácky vyrobené hračky alebo šatstvo, povedala pre TASR liptovská etnologička Iveta Zuskinová.

"Deti sa potešili každej drobnosti. Ak otec bol murár a cestoval, nadšené boli, keď dostali pomaranč. Ale boli to také darčeky, ktoré im sami rodičia vyrobili. Mama ušila bábiku, otec vystrúhal koníka alebo vozíček. Až neskôr, keď už boli prostriedky na to, tak sa kupovali darčeky, ale naozaj maličkosti, napríklad perník," vysvetlila vtedajšie pomery. Dospelí si medzi sebou nedávali žiadne dary.

Vianočné stromčeky v staršej dobe viseli zo stropu nad stolom a ozdobené boli len veľmi skromne, doma vyrobenými ozdobami. "Keď začiatkom 20. storočia, okolo roku 1910, bol v Žiari ozdobený prvý vianočný stromček, všetky deti z dediny sa boli pozerať, ako taký stromček vyzerá, ako vyzerajú vianočné gule," opísala Zuskinová. Vo vidieckom prostredí mali všetky moderné výdobytky oveľa neskôr. "Skôr mali salónky v Liptovskom Mikuláši a v Ružomberku ako napríklad vo Východnej. Všetko sa to preberalo postupne. Dedinčania ani nemali peniaze, aby dokúpili salónky, ak ich deti zjedli. Do obalu potom dávali napríklad kus dreva," povedala.

Štedrý deň brali ako najväčší sviatok rodiny. "Bolo to o obrovskej tolerancii a spolupatričnosti. Po večeri sa rozprávali a trávili ten čas spoločne. Čítali si z kníh alebo si rozprávali príbehy. Dnes sa ľudia podľa mňa nevedia rozprávať. Najeme sa a čakáme, že nás zabaví televízor," dodala etnologička.