Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ohľadom výpočtov termínu Veľkej noci v minulosti panovali spory. Pôvodne sa odvíjali od židovského kalendára, kresťania ich začali samostatne počítať asi v 3. storočí.
Autor TASR
Bratislava 28. marca (TASR) - Veľká noc sa oprávnene nazýva sviatkom jari. Termín, kedy ju oslavujeme, sa totiž naozaj odvíja od prvého jarného dňa.
Presnejšie, Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na prvú nedeľu, ktorá nasleduje po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Termín prvého jarného dňa sa síce z dlhodobého hľadiska pohybuje medzi 19. a 22. marcom, v súčasnosti sa napríklad ustálil na 20. marci. Pre výpočet termínu Veľkej noci sa však ako úradný prvý jarný deň zaviedol 21. marec, aj keď sa nemusí zhodovať s astronomickou skutočnosťou.
Napríklad tento rok nastane prvý jarný spln mesiaca 31. marca, čo je v sobotu. Preto hneď nasledujúca nedeľa 1. apríla bude Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočný pondelok spojený s tradičnými šibačkami a oblievačkami pripadá na 2. apríla.
Obdobie medzi dvoma mesačnými fázami, teda aj medzi dvoma splnmi, sa nazýva synodický mesiac a trvá 29 a pol dňa. Dôležité tiež je, o koľko dní po splne nastane nedeľa. V konečnom dôsledku tak termín veľkonočných sviatkov kolíše zhruba v rozpätí viac než mesiaca, od 22. marca do 25. apríla.
V niektorých rokoch mesiac dorastie do splnu tesne po jarnej rovnodennosti, napríklad v roku 2008, keď nastal už v piatok 21. marca. Hneď nasledujúca nedeľa 23. marca bola veľkonočná. V takýchto prípadoch sa teda Veľká noc oslavuje v skorých marcových termínoch. Bolo to tak aj v roku 2013 (Veľkonočná nedeľa bola 31. marca) alebo predvlani, v roku 2016 (27. marca).
Opačná situácia nastane, ak je spln krátko pred prvým jarným dňom, teda ešte v zimnom období a na ďalší si musíme počkať spomínaných 29 a pol dňa. V takom prípade veľkonočné sviatky oslavujeme až v druhej polovici apríla. Napríklad v roku 2003 bol spln 18. marca a ďalší, prvý po jarnej rovnodennosti, pripadal na stredu 16. apríla a veľkonočný pondelok na 21. apríla.
Ohľadom výpočtov termínu Veľkej noci v minulosti panovali spory. Pôvodne sa odvíjali od židovského kalendára, kresťania ich začali samostatne počítať asi v 3. storočí vo vtedajších hlavných centrách kresťanstva v Alexandrii a v Ríme.
Koncil v Arles v roku 314 a Prvý nicejský koncil v roku 325 rozhodli, že výpočet bude uskutočňovať alexandrijský biskup a dátum vyhlási rímsky biskup. Nezhody medzi alexandrijským a rímskym dátumom však pretrvávali do 6. storočia, keď prevládol alexandrijský spôsob.
Budúci rok pripadne Veľká noc na jeden z najneskorších možných termínov, Veľkonočná nedeľa bude 21. apríla.
Presnejšie, Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na prvú nedeľu, ktorá nasleduje po prvom splne po jarnej rovnodennosti. Termín prvého jarného dňa sa síce z dlhodobého hľadiska pohybuje medzi 19. a 22. marcom, v súčasnosti sa napríklad ustálil na 20. marci. Pre výpočet termínu Veľkej noci sa však ako úradný prvý jarný deň zaviedol 21. marec, aj keď sa nemusí zhodovať s astronomickou skutočnosťou.
Napríklad tento rok nastane prvý jarný spln mesiaca 31. marca, čo je v sobotu. Preto hneď nasledujúca nedeľa 1. apríla bude Veľkonočnou nedeľou a Veľkonočný pondelok spojený s tradičnými šibačkami a oblievačkami pripadá na 2. apríla.
Obdobie medzi dvoma mesačnými fázami, teda aj medzi dvoma splnmi, sa nazýva synodický mesiac a trvá 29 a pol dňa. Dôležité tiež je, o koľko dní po splne nastane nedeľa. V konečnom dôsledku tak termín veľkonočných sviatkov kolíše zhruba v rozpätí viac než mesiaca, od 22. marca do 25. apríla.
V niektorých rokoch mesiac dorastie do splnu tesne po jarnej rovnodennosti, napríklad v roku 2008, keď nastal už v piatok 21. marca. Hneď nasledujúca nedeľa 23. marca bola veľkonočná. V takýchto prípadoch sa teda Veľká noc oslavuje v skorých marcových termínoch. Bolo to tak aj v roku 2013 (Veľkonočná nedeľa bola 31. marca) alebo predvlani, v roku 2016 (27. marca).
Opačná situácia nastane, ak je spln krátko pred prvým jarným dňom, teda ešte v zimnom období a na ďalší si musíme počkať spomínaných 29 a pol dňa. V takom prípade veľkonočné sviatky oslavujeme až v druhej polovici apríla. Napríklad v roku 2003 bol spln 18. marca a ďalší, prvý po jarnej rovnodennosti, pripadal na stredu 16. apríla a veľkonočný pondelok na 21. apríla.
Ohľadom výpočtov termínu Veľkej noci v minulosti panovali spory. Pôvodne sa odvíjali od židovského kalendára, kresťania ich začali samostatne počítať asi v 3. storočí vo vtedajších hlavných centrách kresťanstva v Alexandrii a v Ríme.
Koncil v Arles v roku 314 a Prvý nicejský koncil v roku 325 rozhodli, že výpočet bude uskutočňovať alexandrijský biskup a dátum vyhlási rímsky biskup. Nezhody medzi alexandrijským a rímskym dátumom však pretrvávali do 6. storočia, keď prevládol alexandrijský spôsob.
Budúci rok pripadne Veľká noc na jeden z najneskorších možných termínov, Veľkonočná nedeľa bude 21. apríla.
