Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj dnes podľa A. Kisku vidíme, že zlo bujnie. Nesmieme zabúdať, že na začiatku každej takejto tragédie bolo slovo. Slovom sa začala šíriť nenávisť voči ľuďom iného náboženstva, voči inej farbe pleti.
Autor TASR
Bratislava 5. septembra (TASR) - Prečítaním mien si prezident Andrej Kiska v stredu v Bratislave uctil obete holokaustu. Pripomenul, že za každým jedným menom stojí príbeh človeka a jeho rodiny. Hlava štátu vyzvala na pietnej spomienke k tomu, aby ľudia bojovali proti zopakovaniu podobnej situácie tým, že každému druhu extrémizmu postavia "jasnú a tvrdú hrádzu".
"Aj dnes vidíme, že nám zlo bujnie, rastie. Nesmieme zabúdať, že na začiatku každej takejto tragédie bolo slovo. Slovom sa začala šíriť nenávisť voči ľuďom iného náboženstva, voči inej farbe pleti. Aj dnes sa slovo nenávisti často šíri po sociálnych sieťach, po médiách a medzi ľuďmi," uviedol.
Kiska pripomenul, že hovoriť o zle je nutné. Riešením, ako sa vymedziť proti nenávistným prejavom v spoločnosti je podľa jeho slov to, že "ako ľudia s rovnakými hodnotami lásky, pochopenia a odpúšťania" budeme vytvárať spolupatričnosť.
Slovenská republika si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomenie v sobotu 9. septembra. Tento deň radí sa medzi pamätné dni.
Vláda prvej Slovenskej republiky (1939-1945) vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. Židovský kódex v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhol architekt Peter Žalman.
Spoločné vyhlásenie ku Dňu obetí holokaustu a rasového násilia aj k prejavom extrémizmu a neznášanlivosti prijal 6. septembra 2006 parlament. Vo vyhlásení 112 zo 140 prítomných poslancov odsúdilo všetky prejavy extrémizmu a rasovej neznášanlivosti. Zdôraznili, že SR ako zvrchovaný štát so suverénnou vládou je schopná samostatne čeliť akýmkoľvek prejavom extrémizmu a etnickej neznášanlivosti.
"Aj dnes vidíme, že nám zlo bujnie, rastie. Nesmieme zabúdať, že na začiatku každej takejto tragédie bolo slovo. Slovom sa začala šíriť nenávisť voči ľuďom iného náboženstva, voči inej farbe pleti. Aj dnes sa slovo nenávisti často šíri po sociálnych sieťach, po médiách a medzi ľuďmi," uviedol.
Kiska pripomenul, že hovoriť o zle je nutné. Riešením, ako sa vymedziť proti nenávistným prejavom v spoločnosti je podľa jeho slov to, že "ako ľudia s rovnakými hodnotami lásky, pochopenia a odpúšťania" budeme vytvárať spolupatričnosť.
Slovenská republika si Deň obetí holokaustu a rasového násilia pripomenie v sobotu 9. septembra. Tento deň radí sa medzi pamätné dni.
Vláda prvej Slovenskej republiky (1939-1945) vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva. Židovský kódex v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
Pamätník holokaustu vybudovaný v Bratislave na mieste, kde pôvodne stála synagóga, slávnostne odhalili 28. augusta 1997. Jeho autorom je akademický sochár Milan Lukáč, úpravu priestranstva vrátane Steny spomienok navrhol architekt Peter Žalman.
Spoločné vyhlásenie ku Dňu obetí holokaustu a rasového násilia aj k prejavom extrémizmu a neznášanlivosti prijal 6. septembra 2006 parlament. Vo vyhlásení 112 zo 140 prítomných poslancov odsúdilo všetky prejavy extrémizmu a rasovej neznášanlivosti. Zdôraznili, že SR ako zvrchovaný štát so suverénnou vládou je schopná samostatne čeliť akýmkoľvek prejavom extrémizmu a etnickej neznášanlivosti.
