Napísal to včera na svojej facebookovej stránke prezident SR Andrej Kiska.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Sankcie Európskej únie voči Rusku môžu znamenať istú ekonomickú stratu, ale treba byť pripravení túto stratu prijať. "Obchodné záujmy nesmú byť nadradené základným hodnotám slobody a demokracie," napísal včera na svojej facebookovej stránke prezident SR Andrej Kiska. Ten je momentálne s rodinou na dovolenke mimo Slovenska.
Prezident takto komentoval nielen zavedené sankcie, ale aj diskusiu, ktorá sa o nich vedie aj na Slovensku.
Upozornil, že každý normálny človek si želá spoluprácu a porozumenie, avšak v prípade, ak krajina, akokoľvek veľká a silná, hrubo poruší medzinárodné alebo ľudské práva, musí demokratická časť sveta prijať účinné opatrenia.
Slovensko už podľa neho dvakrát v histórii pocítilo, čo znamená nechať malú krajinu za korisť veľkému, oveľa silnejšiemu susedovi. "V roku 1938 sa rozhodli veľmoci darovať Československo nacistickému Nemecku a dodali mu energiu na ďalšiu expanziu, v roku 1968 sa nás nik nezastal proti komunistickému Sovietskemu zväzu," pripomenul.
Z tohto dôvodu si myslí, že SR by mala byť medzi prvými, ktorá vždy bude apelovať na demokratické štáty a vyzývať na spoločný postup. "Ak nestačia slová, treba dať takýmto výzvam väčšiu váhu, v prípade nutnosti napríklad formou ekonomických sankcií voči štátom, ktoré chcú expandovať, diktovať alebo zastrašovať," podčiarkol.
Poukázal pri tom na fakt, že tie aktuálne boli prijaté so súhlasom a dohodou všetkých vlád štátov EÚ, pričom inú možnosť nevideli ani tie s najväčšou politickou a ekonomickou autoritou, ako je napríklad Nemecko.
Prezident takto komentoval nielen zavedené sankcie, ale aj diskusiu, ktorá sa o nich vedie aj na Slovensku.
Upozornil, že každý normálny človek si želá spoluprácu a porozumenie, avšak v prípade, ak krajina, akokoľvek veľká a silná, hrubo poruší medzinárodné alebo ľudské práva, musí demokratická časť sveta prijať účinné opatrenia.
Slovensko už podľa neho dvakrát v histórii pocítilo, čo znamená nechať malú krajinu za korisť veľkému, oveľa silnejšiemu susedovi. "V roku 1938 sa rozhodli veľmoci darovať Československo nacistickému Nemecku a dodali mu energiu na ďalšiu expanziu, v roku 1968 sa nás nik nezastal proti komunistickému Sovietskemu zväzu," pripomenul.
Z tohto dôvodu si myslí, že SR by mala byť medzi prvými, ktorá vždy bude apelovať na demokratické štáty a vyzývať na spoločný postup. "Ak nestačia slová, treba dať takýmto výzvam väčšiu váhu, v prípade nutnosti napríklad formou ekonomických sankcií voči štátom, ktoré chcú expandovať, diktovať alebo zastrašovať," podčiarkol.
Poukázal pri tom na fakt, že tie aktuálne boli prijaté so súhlasom a dohodou všetkých vlád štátov EÚ, pričom inú možnosť nevideli ani tie s najväčšou politickou a ekonomickou autoritou, ako je napríklad Nemecko.