Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pred voľbami do Európskeho parlamentu a rastúcou mierou extrémizmu, xenofóbie a nacionalizmu vyzvali prezidenti domácich i zahraničných politikov, aby boli spoločne advokátmi projektu EÚ.
Autor TASR
,aktualizované Štrbské Pleso 12. októbra (TASR) – Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa zhodli na tom, že Európska únia (EÚ) je úžasným projektom a treba ho obhajovať. Povedal to po skončení sa dvojdňového samitu na Štrbskom Plese slovenský prezident Andrej Kiska. Zároveň však konštatoval, že odmietajú akékoľvek delenie krajín EÚ na dvojrýchlostné.
V súvislosti s budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu a rastúcou mierou extrémizmu, xenofóbie a nacionalizmu vyzvali prezidenti domácich i zahraničných politikov, aby boli spoločne advokátmi projektu EÚ. Prezidenti sa na Štrbskom Plese okrem iného venovali aj budúcnosti pracovných miest v súvislosti s automatizáciou a umelou inteligenciou. Krajiny V4 totiž patria medzi najohrozenejšie v súvislosti s úbytkom pracovných možností.
„V našich krajinách je podiel priemyslu v zamestnanosti viac ako 20 %, v Európskej únii je to 14 %. Máme veľa pracovných miest, ktoré môžu byť ohrozené príchodom automatizácie. Ak na to príde, tak určite je veľa príležitostí a možností, kde ľuďom môžeme zabezpečiť inú prácu. Je však dôležité zahodiť stereotyp, že človek ukončí školu, nastúpi do práce a končí v nej až v dôchodku. Doba sa mení, je dynamická a treba myslieť na celoživotné vzdelávanie, ľudí treba pripraviť na to, že ich pracovná pozícia môže byť o päť až desať rokov celkom iná,“ ozrejmil Kiska.
Podľa štatistík až tretina pracovných miest môže byť ohrozená príchodom automatizácie a podľa hláv štátov V4 sú vzdelávanie, veda a výskum hlavnou sférou, ktorej sa treba venovať. Zhodli sa, že veda a výskum by nemali byť predmetom politického boja, ale mali by byť prioritou pre každú vládu.
Poľský prezident Andrzej Duda v tejto súvislosti upozornil na fakt, že krajiny V4 by nemali byť akousi manufaktúrou Európy. „Ocitáme sa v pretekoch, kde stále dobiehame západnú Európu, ktorá mala možnosť rozvíjať sa slobodne, a my sme ju za železnou oponou nemali. Je našou povinnosťou smerovať našich politikov a parlamenty, aby zatraktívnili naše krajiny a mladí ľudia neodchádzali do zahraničia,“ povedal Duda. Kiska dodal, že úspešných domácich podnikateľov treba postaviť na piedestál a dať im priestor, aby vo svojej krajine realizovali nielen výrobu, ale aj výskum a vývoj. „Treba na to myslieť aj pri tvorbe legislatívy a daňových zaťažení,“ zdôraznil.
Prezidenti sa okrem toho na Štrbskom Plese venovali aj sociálne najslabším komunitám, na ktoré treba upriamiť pozornosť najmä v čase, keď sa krajinám ekonomicky darí. „Úroveň krajiny a jej politikov sa hodnotí podľa toho, ako sa štát dokáže postarať o sociálne najslabšie komunity. Deti treba vytrhnúť z kruhu chudoby a dať im možnosť vzdelávať sa. Máme na to, aby sme to zvládli,“ konštatoval Kiska a ako pozitívny príklad uviedol Maďarsko, kde zaviedli povinnú predškolskú dochádzku.
Okrem toho venovali prezidenti pozornosť aj starnutiu populácie a absencii opatrovateliek v krajinách V4.
Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa stretli na dvojdňovom samite na Štrbskom Plese, kde hovorili o viacerých témach, ako situácia s migráciou v Európe, automatizácia spoločnosti a jej vplyv na pracovné miesta či starnutie populácie. Vyvrcholením rokovania poľského prezidenta Andrzeja Dudu, českej hlavy štátu Miloša Zemana, maďarského prezidenta Jánosa Ádera a slovenského prezidenta Andreja Kisku bola spoločná tlačová konferencia, kde okrem iného reagovali aj na otázku v súvislosti s projektom Nord Stream II.
„V minulosti sme na túto tému viackrát viedli diskusiu, Nord Stream II sa v žiadnom prípade nemal stavať. Sú na to tri dôvody. V prvom rade si treba uvedomiť, že kapacita existujúcich plynovodov zďaleka nie je využívaná naplno, podľa niektorých štatistík len na 50 %. Preto je logická otázka, prečo má byť ďalší plynovod na ďalší plyn z Ruska, keď existujúce kapacity využívame na 50 %,“ pýta sa slovenský prezident. Ďalej zdôraznil, že nemôžeme byť závislí od jednej krajiny, preto nerozumie projektu, ktorý by ešte zvýšil závislosť od ruského plynu.
Kiska tiež upozornil, že energetika nie je len obchod, je to aj veľmi silný politický nástroj. „Vybudovaním Nord Stream II získa Rusko veľmi silnú zbraň a môže kedykoľvek odpojiť Ukrajinu od dodávky zemného plynu, a tým aj nástroj na vydieranie Ukrajiny. Pripomínam rok 1994, keď Rusko podpísalo nedotknuteľnosť ukrajinských hraníc a Ukrajina sa vďaka tomu vzdala svojich nukleárnych zbraní. Takže ak dnes niekto hovorí, že Rusko podpíše dohodu a že mu môžeme veriť, ja tvrdím, že Rusku nikdy nemôžeme veriť, ak ide o jeho strategické záujmy, a dokáže ktorýkoľvek kontrakt zrušiť,“ konštatoval Kiska.
Podľa poľského prezidenta každý rozumie tomu, že problém Nord Stream II nie je len ekonomický, ale aj politický. „Nejde len o biznis, je to politický projekt, ktorý môže narušiť energetickú bezpečnosť EÚ a zároveň rozdeľuje európsku komunitu, v tom je jeho škodlivosť, pretože môže rozbiť Európsku úniu,“ konštatoval Duda. Podľa neho v prípade realizácie Nord Stream II môže dôjsť k väčšej závislosti Európy od Gazpromu, a tak i od Ruska.
Na tému reagoval aj maďarský prezident Áder a pripomenul stopnutie projektu South Stream. Prezident Zeman na otázku o Nord Stream II reagoval slovami, že o tejto téme na samite prezidenti nehovorili. „Som ochotný na tejto konferencii vyjadrovať sa len k témam, ktoré boli predmetom nášho rokovania,“ uzavrel Zeman.
V súvislosti s budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu a rastúcou mierou extrémizmu, xenofóbie a nacionalizmu vyzvali prezidenti domácich i zahraničných politikov, aby boli spoločne advokátmi projektu EÚ. Prezidenti sa na Štrbskom Plese okrem iného venovali aj budúcnosti pracovných miest v súvislosti s automatizáciou a umelou inteligenciou. Krajiny V4 totiž patria medzi najohrozenejšie v súvislosti s úbytkom pracovných možností.
„V našich krajinách je podiel priemyslu v zamestnanosti viac ako 20 %, v Európskej únii je to 14 %. Máme veľa pracovných miest, ktoré môžu byť ohrozené príchodom automatizácie. Ak na to príde, tak určite je veľa príležitostí a možností, kde ľuďom môžeme zabezpečiť inú prácu. Je však dôležité zahodiť stereotyp, že človek ukončí školu, nastúpi do práce a končí v nej až v dôchodku. Doba sa mení, je dynamická a treba myslieť na celoživotné vzdelávanie, ľudí treba pripraviť na to, že ich pracovná pozícia môže byť o päť až desať rokov celkom iná,“ ozrejmil Kiska.
Podľa štatistík až tretina pracovných miest môže byť ohrozená príchodom automatizácie a podľa hláv štátov V4 sú vzdelávanie, veda a výskum hlavnou sférou, ktorej sa treba venovať. Zhodli sa, že veda a výskum by nemali byť predmetom politického boja, ale mali by byť prioritou pre každú vládu.
Poľský prezident Andrzej Duda v tejto súvislosti upozornil na fakt, že krajiny V4 by nemali byť akousi manufaktúrou Európy. „Ocitáme sa v pretekoch, kde stále dobiehame západnú Európu, ktorá mala možnosť rozvíjať sa slobodne, a my sme ju za železnou oponou nemali. Je našou povinnosťou smerovať našich politikov a parlamenty, aby zatraktívnili naše krajiny a mladí ľudia neodchádzali do zahraničia,“ povedal Duda. Kiska dodal, že úspešných domácich podnikateľov treba postaviť na piedestál a dať im priestor, aby vo svojej krajine realizovali nielen výrobu, ale aj výskum a vývoj. „Treba na to myslieť aj pri tvorbe legislatívy a daňových zaťažení,“ zdôraznil.
Prezidenti sa okrem toho na Štrbskom Plese venovali aj sociálne najslabším komunitám, na ktoré treba upriamiť pozornosť najmä v čase, keď sa krajinám ekonomicky darí. „Úroveň krajiny a jej politikov sa hodnotí podľa toho, ako sa štát dokáže postarať o sociálne najslabšie komunity. Deti treba vytrhnúť z kruhu chudoby a dať im možnosť vzdelávať sa. Máme na to, aby sme to zvládli,“ konštatoval Kiska a ako pozitívny príklad uviedol Maďarsko, kde zaviedli povinnú predškolskú dochádzku.
Okrem toho venovali prezidenti pozornosť aj starnutiu populácie a absencii opatrovateliek v krajinách V4.
A. Kiska upozornil, že Nord Stream II je aj politický projekt
Prezidenti krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa stretli na dvojdňovom samite na Štrbskom Plese, kde hovorili o viacerých témach, ako situácia s migráciou v Európe, automatizácia spoločnosti a jej vplyv na pracovné miesta či starnutie populácie. Vyvrcholením rokovania poľského prezidenta Andrzeja Dudu, českej hlavy štátu Miloša Zemana, maďarského prezidenta Jánosa Ádera a slovenského prezidenta Andreja Kisku bola spoločná tlačová konferencia, kde okrem iného reagovali aj na otázku v súvislosti s projektom Nord Stream II.
„V minulosti sme na túto tému viackrát viedli diskusiu, Nord Stream II sa v žiadnom prípade nemal stavať. Sú na to tri dôvody. V prvom rade si treba uvedomiť, že kapacita existujúcich plynovodov zďaleka nie je využívaná naplno, podľa niektorých štatistík len na 50 %. Preto je logická otázka, prečo má byť ďalší plynovod na ďalší plyn z Ruska, keď existujúce kapacity využívame na 50 %,“ pýta sa slovenský prezident. Ďalej zdôraznil, že nemôžeme byť závislí od jednej krajiny, preto nerozumie projektu, ktorý by ešte zvýšil závislosť od ruského plynu.
Kiska tiež upozornil, že energetika nie je len obchod, je to aj veľmi silný politický nástroj. „Vybudovaním Nord Stream II získa Rusko veľmi silnú zbraň a môže kedykoľvek odpojiť Ukrajinu od dodávky zemného plynu, a tým aj nástroj na vydieranie Ukrajiny. Pripomínam rok 1994, keď Rusko podpísalo nedotknuteľnosť ukrajinských hraníc a Ukrajina sa vďaka tomu vzdala svojich nukleárnych zbraní. Takže ak dnes niekto hovorí, že Rusko podpíše dohodu a že mu môžeme veriť, ja tvrdím, že Rusku nikdy nemôžeme veriť, ak ide o jeho strategické záujmy, a dokáže ktorýkoľvek kontrakt zrušiť,“ konštatoval Kiska.
Podľa poľského prezidenta každý rozumie tomu, že problém Nord Stream II nie je len ekonomický, ale aj politický. „Nejde len o biznis, je to politický projekt, ktorý môže narušiť energetickú bezpečnosť EÚ a zároveň rozdeľuje európsku komunitu, v tom je jeho škodlivosť, pretože môže rozbiť Európsku úniu,“ konštatoval Duda. Podľa neho v prípade realizácie Nord Stream II môže dôjsť k väčšej závislosti Európy od Gazpromu, a tak i od Ruska.
Na tému reagoval aj maďarský prezident Áder a pripomenul stopnutie projektu South Stream. Prezident Zeman na otázku o Nord Stream II reagoval slovami, že o tejto téme na samite prezidenti nehovorili. „Som ochotný na tejto konferencii vyjadrovať sa len k témam, ktoré boli predmetom nášho rokovania,“ uzavrel Zeman.
