Bratislava 5. novembra (TASR) - Ústavný zákaz vývozu vody zo Slovenska má od decembra zelenú. Prezident SR Andrej Kiska totiž podpísal novelu základného zákona štátu, ktorú parlament schválil.

V Ústave SR v článku 4 pribudne nový odsek: "Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území SR cez hranice SR dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje; zákaz sa nevzťahuje na vodu na osobnú spotrebu, pitnú vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a minerálnu vodu balenú do spotrebiteľských obalov na území SR a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch. Podrobnosti o podmienkach prepravy vody na osobnú spotrebu a na poskytnutie humanitárnej pomoci a pomoci v núdzových stavoch ustanoví zákon".

Doteraz sa v stručnom článku 4 uvádzalo: "Nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, prírodné liečivé zdroje a vodné toky sú vo vlastníctve SR".

Novelu ústavy predstavil Smer-SD po tom, ako pôvodný návrh novely zákona o vodách čelil rozsiahlej kritike opozície aj verejnosti. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) bol obviňovaný zo zámeru privatizovať vodné zdroje. On sám takýto úmysel popieral a dôkazom mala byť aj ambícia ukotviť zákaz vývozu vody do zahraničia priamo v ústave.

V pléne prešiel aj pozmeňujúci návrh Ľudovíta Kaníka (SDKÚ-DS), ktorým do ústavy zahrnul aj lepšiu ochranu nerastného bohatstva. "SR chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií," znie Kaníkom presadený text.

Podpísal aj zákon o súbehu pomoci v hmotnej núdzi a mzdy

Ľudia, ktorí sú viac ako rok bez práce, by mali byť lepšie motivovaní nájsť si zamestnanie. Zabezpečiť to má zákon o pomoci v hmotnej núdzi, ktorý nedávno schválil parlament a dnes ho podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Rezort práce v zákone zavádza súbeh pomoci v hmotnej núdzi a mzdy. Po novom tak nárok na pomoc v hmotnej núdzi budú mať tí dlhodobo nezamestnaní ľudia, ktorí si našli prácu a ich zárobok nebude vyšší ako dvojnásobok sumy minimálnej mzdy. "Cieľom je, aby ľudia, ktorí budú pracovať, mali vyšší príjem ako ľudia, ktorí zostávajú v hmotnej núdzi," zdôvodnil rezort.

Nárok na súbežné čerpanie dávok v hmotnej núdzi a príjmov z práce má mať aj občan, ktorý pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bol dlhodobo nezamestnaný, alebo dlhodobo neaktívny. To znamená, že nebol síce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie najmenej 12 mesiacov, avšak spĺňal by status dlhodobo nezamestnaného, ak by evidovaný bol. "Poslednou kumulatívnou podmienkou je, aby fyzická osoba pred vznikom pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu bola členom domácnosti, ktorej sa poskytovala pomoc v hmotnej núdzi," uviedol rezort.

Po novom tak ľudia, ktorí si nájdu prácu, majú v 1. polroku dostávať osobitný príspevok vo výške 126,14 eura mesačne a v 2. polroku majú dostávať príspevok vo výške 63,07 eura.

Podľa v súčasnosti platnej legislatívy pôvodne dlhodobo nezamestnaní ľudia majú nárok na poberanie osobitného príspevku vo výške 63,07 eura počas šiestich mesiacov. Ich hrubá mzda ale nemôže presiahnuť trojnásobok minimálnej mzdy. Podľa zákona je však vylúčený súbeh poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku. To znamená, že ak človek dostane osobitný príspevok, stráca nárok na čerpanie dávok v hmotnej núdzi.

Prezident odobril aj ochranu oznamovateľov korupcie

Oznamovatelia protiprávnej a protispoločenskej činnosti budú od januára 2015 chránení. Prezident SR Andrej Kiska totiž podpísal zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti z dielne ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD).

Zákon o tzv. whistleblowingu zavádza rôzne ochranné opatrenia pre osoby, ktoré majú informácie o protiprávnej a protispoločenskej činnosti a chcú ich oznámiť príslušným orgánom so zámerom odhaliť jej páchateľov.

Podľa ministerstva majú relevantné informácie o protispoločenskej činnosti často zamestnanci firiem. Pokiaľ sa rozhodnú túto nekalú činnosť oznámiť, treba ich podľa rezortu vnútra chrániť pred prípadnou odvetou zo strany zamestnávateľa.

Štát sa tiež usiluje zvýšiť motiváciu zamestnancov oznamovať protispoločenskú činnosť. Tí majú mať po novom nárok na bezplatnú právnu ochranu, dokonca aj na nenárokovateľnú odmenu, ak na základe ich oznámenia dôjde k odsúdeniu páchateľa trestného činu alebo k preukázaniu spáchania inej protispoločenskej činnosti.

Do zákona sa dostal aj pozmeňujúci návrh Antona Martvoňa (Smer-SD), ktorý sa týka prípadných oznámení na antikorupčnej linke. Ak si orgány verejnej moci takúto linku zriadia, hovory sa budú nahrávať a archivovať tri roky.

Posilnenie úlohy aktérov regionálneho rozvoja

Posilnenie úlohy aktérov regionálneho rozvoja a zapojenie verejnosti do prípravy strategických dokumentov je cieľom novely zákona o podpore regionálneho rozvoja z dielne Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja (MDVRR) SR, ktorú dnes tiež podpísal prezident SR Andrej Kiska.

"Zámerom navrhovanej právnej úpravy je najmä posilnenie úlohy jednotlivých aktérov regionálneho rozvoja, zapojenie verejnosti a sociálno-ekonomických partnerov do prípravy, realizácie a hodnotenia strategických dokumentov v oblasti regionálneho rozvoja," uvádza MDVRR v predkladacej správe.

Novela upevňuje postavenie ostatných aktérov regionálneho a miestneho rozvoja – verejnosti, podnikateľských subjektov či mimovládnych organizácií pri príprave programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja vyšších územných celkov a obcí. Zároveň upravuje okruh žiadateľov o dotáciu na projekt z rozpočtovej kapitoly ministerstva a možnosť spracovania strategických dokumentov na základe novej obsahovej štruktúry.

Medzi najvýznamnejšie zmeny patrí napríklad konkrétnejšie zadefinovanie sociálno-ekonomických partnerov, ktorí majú záujem o fungujúcu a efektívnu spoluprácu pri zlepšovaní hospodárskych a sociálnych ukazovateľov. Ďalej je to definovanie podmienok a štruktúry, ktoré by mali byť nápomocné samosprávam pri príprave programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja a možnosti aktívneho zapojenia sociálno-ekonomických partnerov do procesu ich tvorby.

Zvýšený dôraz má byť kladený na realizáciu Národnej stratégie regionálneho rozvoja SR v súvislosti s prepojením na existujúce strategické, programové a rozvojové dokumenty na všetkých úrovniach, ktoré budú podkladom na efektívnejšie čerpanie fondov Európskej únie. Dôležitou zmenou by mala byť aj možnosť obcí pripraviť si spoločný program rozvoja s cieľom efektívnejšieho územného a finančného riešenia vlastných potrieb.

Zrušenie právnej subjektivity úradov práce

Zrušenie právnej subjektivity úradov práce ako rozpočtových organizácií, zlepšenie služieb v oblasti zamestnanosti či zmena v postavení riaditeľa na úradoch práce - takéto zmeny prináša novela zákona o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, ktorú dnes podpísal prezident SR Andrej Kiska.

Novela zákona pochádza z dielne rezortu práce. Jej cieľom je zmodernizovať inštitúcie služieb zamestnanosti, ako aj prehodnotiť efektivitu ich riadenia. "V prvom kroku sa v rámci reformy verejnej správy generálne riaditeľstvo aj pobočky úradov práce integrujú do jedného subjektu. Zmena riadenia umožní Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) lepšie riadiť úrady práce a ich personálne obsadenie," uvádza sa v návrhu zákona.

Hlavnou zmenou bude zrušenie právnej subjektivity úradov práce ako rozpočtových organizácií. "Cieľom je zmodernizovať výkon štátnej správy tak, aby bola vykonávaná a organizovaná flexibilne, podľa potrieb obyvateľov a regiónov, v ktorých žijú," priblížil rezort práce.

Ďalšou dôležitou zmenou v novele zákona je zmena v postavení riaditeľa úradu práce z politickej funkcie na funkciu vedúceho zamestnanca v štátnej službe. "Navrhuje sa ustanoviť nový spôsob vymenúvania a odvolávania riaditeľa úradu, ktorého podľa návrhu bude menovať a odvolávať generálny riaditeľ ústredia práce v zmysle zákona o štátnej službe," píše sa v materiáli.

Novela upraví tiež mechanizmus prechodu práv a povinností riaditeľov úradov, ktorí sú vo svojich funkciách v súčasnosti na základe menovania vládou SR. "Aby riaditeľ, ktorý spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, mohol zotrvať vo svojej funkcii bez výberového konania. Riaditeľ, ktorý nespĺňa podmienky prijatia do štátnej služby, bude dňom 31. januára 2015 považovaný za odvolaného," uvádza sa v dôvodovej správe s tým, že riaditelia budú môcť počas mesačnej lehoty preukázať, že spĺňajú podmienky na výkon štátnej služby.