Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Včely reagujú aj na teplotné zmeny, včelí chumáč si vie totiž vytvoriť teplotu, keď mu je chladno a keď je vonku teplo, pomýli ho to, lebo si myslí, že prichádza jar.
Autor TASR
Prievidza 21. mája (TASR) - Zmena klímy v podobe otepľovania podnebia a výkyvov teplôt vplýva aj na chov včelstiev. Včelári v tejto súvislosti zaznamenávajú úhyn včiel, čo vedie aj zníženiu produkcie medu. Zhodnotil pre TASR dlhoročný včelár Štefan Topor z Prievidze.
"Doktor Iľko vie predpovedať počasie na desať dní a ja som vybadal, že včelia kráľovná a ostatné včely to vedia až na mesiac dopredu. Ona je veľmi spätá s prírodou a s letným a zimným slnovratom, a tým, že sa tu oteplilo o dva až tri stupne, tak sa do našej oblasti presunulo viac ako tridsať vírusov zo Stredomoria. Naša včielka sa však nestretla s týmito vírusmi a nemá na to imunitu," ozrejmil Topor. Keďže v Európskej únii je zákaz používania antibiotík, vírusy spôsobujú podľa neho dosť veľký úhyn včiel v Európe aj celosvetovo, a to okolo 30 až 50 percent cez zimu.
Včely reagujú aj na teplotné zmeny, včelí chumáč si vie totiž vytvoriť teplotu, keď mu je chladno a keď je vonku teplo, pomýli ho to, lebo si myslí, že prichádza jar. "Včielka sa teda rozvinie už v januári, kráľovná začne klásť a potom je nebezpečie, že príde zima. Včely sa teda musia stiahnuť, svoje plodové teleso však majú roztiahnuté na celý úľ a to potom zahynie, lebo ho nevedia vyhriať. Mŕtve včely sú takisto infekcia, ktorá pôsobí na celé včelstvo. Niektoré potom uhynú," vysvetlil. Nepriaznivý stav včelstiev je podľa neho spôsobený aj tým, že niektoré stromy následkom nízkych teplôt zamrznú a včely si potom nemôžu doniesť potravu.
Ako doplnil Topor, teplotné výkyvy a nimi spôsobený úhyn včelstiev následne vplýva na produkciu medu. "My v našich podmienkach vytáčame med aspoň dvakrát do roka, počas jarného je to teraz nie 30 kilogramov medu, ale 15 alebo desať," skonštatoval.
Včelári budú musieť podľa Topora rešpektovať vývoj klímy a prispôsobiť sa mu, budú musieť tiež nájsť najoptimálnejší spôsob, ako si vážiť prírodu, keďže všetko so všetkým súvisí. "Človek ako koruna tvorstva si musí uvedomiť, že je takisto článkom prírody. Ako povedal Albert Einstein, kde nežije včela, neprežije ani človek," dodal.
Niekdajší katolícky kňaz, ktorý je momentálne na dôchodku, sa chovu včiel venuje od svojich 12 rokov, aktuálne je to teda už jeho 50. sezóna. V tomto období obhospodaruje viac ako 200 včelstiev na štyroch stanovištiach a v nadväznosti na región hornej Nitry sa sústreďuje na produkciu horského medu.
"Doktor Iľko vie predpovedať počasie na desať dní a ja som vybadal, že včelia kráľovná a ostatné včely to vedia až na mesiac dopredu. Ona je veľmi spätá s prírodou a s letným a zimným slnovratom, a tým, že sa tu oteplilo o dva až tri stupne, tak sa do našej oblasti presunulo viac ako tridsať vírusov zo Stredomoria. Naša včielka sa však nestretla s týmito vírusmi a nemá na to imunitu," ozrejmil Topor. Keďže v Európskej únii je zákaz používania antibiotík, vírusy spôsobujú podľa neho dosť veľký úhyn včiel v Európe aj celosvetovo, a to okolo 30 až 50 percent cez zimu.
Včely reagujú aj na teplotné zmeny, včelí chumáč si vie totiž vytvoriť teplotu, keď mu je chladno a keď je vonku teplo, pomýli ho to, lebo si myslí, že prichádza jar. "Včielka sa teda rozvinie už v januári, kráľovná začne klásť a potom je nebezpečie, že príde zima. Včely sa teda musia stiahnuť, svoje plodové teleso však majú roztiahnuté na celý úľ a to potom zahynie, lebo ho nevedia vyhriať. Mŕtve včely sú takisto infekcia, ktorá pôsobí na celé včelstvo. Niektoré potom uhynú," vysvetlil. Nepriaznivý stav včelstiev je podľa neho spôsobený aj tým, že niektoré stromy následkom nízkych teplôt zamrznú a včely si potom nemôžu doniesť potravu.
Ako doplnil Topor, teplotné výkyvy a nimi spôsobený úhyn včelstiev následne vplýva na produkciu medu. "My v našich podmienkach vytáčame med aspoň dvakrát do roka, počas jarného je to teraz nie 30 kilogramov medu, ale 15 alebo desať," skonštatoval.
Včelári budú musieť podľa Topora rešpektovať vývoj klímy a prispôsobiť sa mu, budú musieť tiež nájsť najoptimálnejší spôsob, ako si vážiť prírodu, keďže všetko so všetkým súvisí. "Človek ako koruna tvorstva si musí uvedomiť, že je takisto článkom prírody. Ako povedal Albert Einstein, kde nežije včela, neprežije ani človek," dodal.
Niekdajší katolícky kňaz, ktorý je momentálne na dôchodku, sa chovu včiel venuje od svojich 12 rokov, aktuálne je to teda už jeho 50. sezóna. V tomto období obhospodaruje viac ako 200 včelstiev na štyroch stanovištiach a v nadväznosti na región hornej Nitry sa sústreďuje na produkciu horského medu.
