Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slávnostne ho dnes pokrstili v stánku ministerstva životného prostredia na veľtrhu Coneco v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 26. marca (TASR) – Slovensko sa po viac ako pol storočí dočkalo svojho ďalšieho klimatického atlasu. Slávnostne ho dnes pokrstili v stánku ministerstva životného prostredia na veľtrhu Coneco v Bratislave. Vodu zo snehu z Lomnického štítu na publikáciu symbolicky nalial minister životného prostredia Peter Žiga a generálny riaditeľ Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) Martin Benko.
Ucelené kartografické dielo zahŕňa v 11 kapitolách klimatické charakteristiky Slovenska, pričom sú v ňom zhromaždené pozorovania za roky 1961 až 2010. Nadviazalo na Klimatický atlas Československa vydaný v roku 1958. „Veľmi laicky povedané je to kniha plná farebných máp, v ktorých nájdete charakteristiky počasia na našom území,“ priblížil atlas šéf SHMÚ Benko.
Mapy zobrazujú napríklad priemerné, či minimálne alebo maximálne teploty na celom území krajiny, priemerné zrážky, početnosť výskytu búrok, výskyt a maximálne hodnoty snehovej pokrývky, slnečný svit, alebo aj charakteristiky z vyšších vrstiev atmosféry. „Mapy ukazujú i trend narastajúcej teploty na území Slovenska,“ uviedol Benko.
Taký veľký časový odstup medzi najnovším a doterajším klimatickým atlasom je podľa riaditeľa SHMÚ daný aj samotnou charakteristikou klimatológie. Tá posudzuje počasie v dlhších časových obdobiach nazvaných klimatologický normál. Atlas zachytáva normál od roku 1961 do roku 1990, plus ďalšie dve dekády. Klimatológovia na ňom pracovali od roku 2010. Ide o jeden z výstupov projektu financovaného z operačného programu Veda a výskum. Najviac práce zabralo spracovanie údajov.
„Keď si predstavíte 600 zrážkomerných staníc, 100 klimatologických staníc, 200 fenologických staníc a celé toto obdobie, tak sú to naozaj nepredstaviteľné množstvá údajov, ktoré bolo treba spracovať, očistiť od chýb, validovať a následne z nich spracovať priestorovú analýzu,“ opísal Benko. Na tejto práci sa podieľali nielen vedci z Bratislavy, ale aj z regionálnych pracovísk ústavu v Banskej Bystrici, Košiciach a v Žiline.
Dnes pokrstený Klimatický atlas Slovenska vyšiel zatiaľ iba v obmedzenom náklade. Podľa riaditeľa SHMÚ je v pláne dotlač, vďaka ktorej by si ho mohla neskôr kúpiť aj bežná verejnosť. Benko predpokladá, že by sa atlas mohol dostať na pulty kníhkupectiev.
Ucelené kartografické dielo zahŕňa v 11 kapitolách klimatické charakteristiky Slovenska, pričom sú v ňom zhromaždené pozorovania za roky 1961 až 2010. Nadviazalo na Klimatický atlas Československa vydaný v roku 1958. „Veľmi laicky povedané je to kniha plná farebných máp, v ktorých nájdete charakteristiky počasia na našom území,“ priblížil atlas šéf SHMÚ Benko.
Mapy zobrazujú napríklad priemerné, či minimálne alebo maximálne teploty na celom území krajiny, priemerné zrážky, početnosť výskytu búrok, výskyt a maximálne hodnoty snehovej pokrývky, slnečný svit, alebo aj charakteristiky z vyšších vrstiev atmosféry. „Mapy ukazujú i trend narastajúcej teploty na území Slovenska,“ uviedol Benko.
Taký veľký časový odstup medzi najnovším a doterajším klimatickým atlasom je podľa riaditeľa SHMÚ daný aj samotnou charakteristikou klimatológie. Tá posudzuje počasie v dlhších časových obdobiach nazvaných klimatologický normál. Atlas zachytáva normál od roku 1961 do roku 1990, plus ďalšie dve dekády. Klimatológovia na ňom pracovali od roku 2010. Ide o jeden z výstupov projektu financovaného z operačného programu Veda a výskum. Najviac práce zabralo spracovanie údajov.
„Keď si predstavíte 600 zrážkomerných staníc, 100 klimatologických staníc, 200 fenologických staníc a celé toto obdobie, tak sú to naozaj nepredstaviteľné množstvá údajov, ktoré bolo treba spracovať, očistiť od chýb, validovať a následne z nich spracovať priestorovú analýzu,“ opísal Benko. Na tejto práci sa podieľali nielen vedci z Bratislavy, ale aj z regionálnych pracovísk ústavu v Banskej Bystrici, Košiciach a v Žiline.
Dnes pokrstený Klimatický atlas Slovenska vyšiel zatiaľ iba v obmedzenom náklade. Podľa riaditeľa SHMÚ je v pláne dotlač, vďaka ktorej by si ho mohla neskôr kúpiť aj bežná verejnosť. Benko predpokladá, že by sa atlas mohol dostať na pulty kníhkupectiev.
