Bratislava 9. augusta (TASR) - Na zmenu klímy by sa mali mestá adaptovať, mali by najmä sadiť stromy. Projekty developerov však majú opačné dôsledky a často dochádza k nezmyselnému výrubu stromov napríklad pre parkovanie. Pre TASR to uviedol klimatológ Pavel Matejovič.

"Tieň, ktorý vytvárajú stromy, má výrazný ochladzujúci účinok. Musia to byť však stromy, ktoré majú mohutnejšie koruny, nie rôzne zakrpatené stromčeky v betónových kvetináčoch, tie majú maximálne okrasnú funkciu," poukázal.

Ochladzujúci účinok môže mať len čistá a tečúca voda, ako napríklad fontány. Matejovič však tvrdí, že budovanie umelých jazierok je v mestách problematické. "Ak sa o ich čistotu nik nestará, môžu sa zmeniť na páchnuce močiare, v ktorých sa môžu liahnuť komáre," skonštatoval s tým, že sa z nich vyparuje voda, čo spôsobuje dusno.

Dôležité sú podľa klimatológa aj trávnaté plochy, o ktoré sa však treba starať. Ak v čase sucha spália trávu horúčavy, nemá potom praktický význam. Pokračuje, že trávnaté plochy by sa mohli zavlažovať vodou, ktorá sa zachytí zo striech do akumulačných rezervoárov. "Nezmyslené betónovanie a pokrývanie rozsiahlych plôch rôznymi stavebnými materiálmi, ktoré akumulujú teplo počas horúčav, má presne opačný efekt," poznamenal Matejovič.

V rámci adaptačných opatrení je dôležité akumulovať v krajine čo najviac vody. Robiť by sa mali opatrenia v infraštruktúre krajiny. Okrem budovania umelých a prírodných vodných rezervoárov by to mali byť aj zmeny v poľnohospodársky využívanej krajine, zhodnotil klimatológ. Rozsiahle lány polí by mali podľa neho byť striedané remízkami a lesným porastom. Rovnako by sa mali kultivovať a rozširovať prírodné vodné rezervoáre, ako sú mokrade, močiare a riečne poldre.

"K vyslovene negatívnym opatreniam patrí upravovanie vodných tokov, aby z nich voda čo najrýchlejšie odtiekla. Vodné toky by mali byť upravované tak, aby čo najviac vody zostalo v krajine, teda žiadne betónové a kamenné brehy a korytá. Brehy riek by mala spevňovať vegetácia, nie betón," skonštatoval Matejovič.