Klub tvrdí, že takmer všetky areály, kde znečistenie vzniklo, boli v čase svojho vzniku v rukách štátu.
Autor TASR
Bratislava 12. augusta (TASR) - Klub 500 žiada koaličných poslancov, aby stiahli návrh, ako odstrániť envirozáťaže na Slovensku. Štát by nemal svoju zodpovednosť za envirozáťaže prenášať na súkromných vlastníkov, pretože to je v rozpore s Ústavou SR, tvrdí. V žiadnom prípade však nespochybňuje potrebu riešiť problematiku starých envirozáťaží.
Na Slovensku sa podľa dostupných údajov nachádza viac ako 30.000 zdrojov znečistenia. Ide najmä o areály podnikov, depá, družstvá či skládky nebezpečných odpadov alebo pohonných látok. Koaliční poslanci navrhujú, že štát tieto územia vyčistí, od vlastníka však bude žiadať refundáciu – buď peniaze za zhodnotenie pozemku, alebo jeho založenie na 30 rokov v prospech štátu, približuje Klub 500.
"Tým, že štát túto zodpovednosť prenáša na nových vlastníkov plošne aj tam, kde nie je zodpovednou osobou súčasný vlastník, je návrh novely podľa nášho názoru v príkrom rozpore s ústavným princípom právneho štátu, s ústavnou povinnosťou štátu ochraňovať a podporovať hospodársku súťaž a predstavuje nedovolený zásah do vlastníckeho práva," uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Dodáva, že ustanovenia týkajúce sa refundácie môžu zasiahnuť do práva na podnikanie a vytvoriť diskriminačné prostredie bez rešpektovania potreby rovnakých podmienok v podnikaní vo fungujúcom trhovom hospodárstve.
Klub tvrdí, že takmer všetky areály, kde znečistenie vzniklo, boli v čase svojho vzniku v rukách štátu. Keď sa ich v rámci privatizácie ujali noví majitelia, nie všetci s kúpnou zmluvou preberali na seba aj zodpovednosť za odstránenie starých envirozáťaží a neboli určení ako povinné osoby, konštatuje.
"Sanácia environmentálnych záťaží, pri ktorých nie je určená povinná osoba, je vykonávaná štátom a štát ako zodpovedná osoba má v princípe odstrániť znehodnotenie majetku súčasných vlastníkov," hovorí Gregor.
Klub 500 však v žiadnom prípade nespochybňuje potrebu riešiť staré environmentálne záťaže. Pri financovaní ich sanácie navrhuje, aby sa Slovensko inšpirovalo príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Napríklad Rakúsko a Francúzsko používajú na financovanie nákladov súvisiacich s envirozáťažami špeciálny kompenzačný fond, tvorený z poplatkov za niektoré chemické látky či nebezpečné odpady. Česko tento problém rieši formou ekologických zmlúv medzi Fondom národného majetku ČR a nadobúdateľmi privatizovaných podnikov.
Novelizáciou zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže by sa mal vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu environmentálnej záťaže. Návrh novely posunuli v júni poslanci Národnej rady SR do druhého čítania.
Na Slovensku sa podľa dostupných údajov nachádza viac ako 30.000 zdrojov znečistenia. Ide najmä o areály podnikov, depá, družstvá či skládky nebezpečných odpadov alebo pohonných látok. Koaliční poslanci navrhujú, že štát tieto územia vyčistí, od vlastníka však bude žiadať refundáciu – buď peniaze za zhodnotenie pozemku, alebo jeho založenie na 30 rokov v prospech štátu, približuje Klub 500.
"Tým, že štát túto zodpovednosť prenáša na nových vlastníkov plošne aj tam, kde nie je zodpovednou osobou súčasný vlastník, je návrh novely podľa nášho názoru v príkrom rozpore s ústavným princípom právneho štátu, s ústavnou povinnosťou štátu ochraňovať a podporovať hospodársku súťaž a predstavuje nedovolený zásah do vlastníckeho práva," uviedol výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor. Dodáva, že ustanovenia týkajúce sa refundácie môžu zasiahnuť do práva na podnikanie a vytvoriť diskriminačné prostredie bez rešpektovania potreby rovnakých podmienok v podnikaní vo fungujúcom trhovom hospodárstve.
Klub tvrdí, že takmer všetky areály, kde znečistenie vzniklo, boli v čase svojho vzniku v rukách štátu. Keď sa ich v rámci privatizácie ujali noví majitelia, nie všetci s kúpnou zmluvou preberali na seba aj zodpovednosť za odstránenie starých envirozáťaží a neboli určení ako povinné osoby, konštatuje.
"Sanácia environmentálnych záťaží, pri ktorých nie je určená povinná osoba, je vykonávaná štátom a štát ako zodpovedná osoba má v princípe odstrániť znehodnotenie majetku súčasných vlastníkov," hovorí Gregor.
Klub 500 však v žiadnom prípade nespochybňuje potrebu riešiť staré environmentálne záťaže. Pri financovaní ich sanácie navrhuje, aby sa Slovensko inšpirovalo príkladmi dobrej praxe zo zahraničia. Napríklad Rakúsko a Francúzsko používajú na financovanie nákladov súvisiacich s envirozáťažami špeciálny kompenzačný fond, tvorený z poplatkov za niektoré chemické látky či nebezpečné odpady. Česko tento problém rieši formou ekologických zmlúv medzi Fondom národného majetku ČR a nadobúdateľmi privatizovaných podnikov.
Novelizáciou zákona o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže by sa mal vytvoriť efektívny mechanizmus, ktorým by bolo možné zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov vynaložených na sanáciu environmentálnej záťaže. Návrh novely posunuli v júni poslanci Národnej rady SR do druhého čítania.