Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dodal, že ide o priority slovenskej zahraničnej politiky, a vyjadril radosť, že konsenzus v tejto otázke sa v utorok v Luxemburgu podarilo dosiahnuť všetkým 27 členským štátom eurobloku.
Autor TASR
Brusel/Luxemburg 21. júna (TASR) - Diplomati členských krajín EÚ sa v utorok zhodli na tom, že Ukrajina a Moldavsko si zaslúžia kandidátsky štatút. Po skončení zasadnutia Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Luxemburgu to povedal štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí SR Martin Klus. Informuje o tom spravodajca TASR.
Klus pripomenul, že medzi hlavné témy utorňajších diskusií európskych diplomatov patrila príprava tohtotýždňového summitu EÚ v Bruseli (23. – 24. 6.). Spresnil, že aj z pohľadu Slovenska bola tou najkľúčovejšou témou otázka ďalšieho rozširovania EÚ a udeľovanie štatútu kandidátskych krajín pre Ukrajinu a Moldavsko.
"Som úprimne rád, že panuje zhoda na tom, že kandidátsky štatút by mal byť udelený Ukrajine a takisto aj Moldavsku, a tiež je dôležité spomenúť, že sú tu aj krajiny západného Balkánu, prípadne Gruzínsko, ktoré čakajú na jasne špecifikovanú európsku perspektívu," opísal situáciu.
Dodal, že ide o priority slovenskej zahraničnej politiky, a vyjadril radosť, že konsenzus v tejto otázke sa v utorok v Luxemburgu podarilo dosiahnuť všetkým 27 členským štátom eurobloku.
Kompromisnú dohodu z Luxemburska o snahe udeliť kandidátsky štatút Ukrajine a Moldavsku oznámil aj štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Clément Beaune. Na vysokú pravdepodobnosť konsenzu v tejto veci však poukázalo už pondelňajšie rokovanie veľvyslancov členských krajín pri EÚ v Bruseli, kde ani jeden z veľvyslancov nenamietal proti ukrajinskej či moldavskej integračnej šanci.
Klus zároveň poďakoval končiacemu francúzskemu predsedníctvu v Rade EÚ za návrhy, ktoré predložilo na ochranu novinárov. Upozornil, že Slovensko s tým má svoje skúsenosti, a dodal, že Európa má byť nielen vo vnútri, ale aj navonok, ako globálny hráč, lídrom pri ochrane novinárov, aby sa sloboda slova a prejavu ako bezprostredná súčasť demokracie mohla adekvátne rozvíjať.
Klus pripomenul, že medzi hlavné témy utorňajších diskusií európskych diplomatov patrila príprava tohtotýždňového summitu EÚ v Bruseli (23. – 24. 6.). Spresnil, že aj z pohľadu Slovenska bola tou najkľúčovejšou témou otázka ďalšieho rozširovania EÚ a udeľovanie štatútu kandidátskych krajín pre Ukrajinu a Moldavsko.
"Som úprimne rád, že panuje zhoda na tom, že kandidátsky štatút by mal byť udelený Ukrajine a takisto aj Moldavsku, a tiež je dôležité spomenúť, že sú tu aj krajiny západného Balkánu, prípadne Gruzínsko, ktoré čakajú na jasne špecifikovanú európsku perspektívu," opísal situáciu.
Dodal, že ide o priority slovenskej zahraničnej politiky, a vyjadril radosť, že konsenzus v tejto otázke sa v utorok v Luxemburgu podarilo dosiahnuť všetkým 27 členským štátom eurobloku.
Kompromisnú dohodu z Luxemburska o snahe udeliť kandidátsky štatút Ukrajine a Moldavsku oznámil aj štátny tajomník francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Clément Beaune. Na vysokú pravdepodobnosť konsenzu v tejto veci však poukázalo už pondelňajšie rokovanie veľvyslancov členských krajín pri EÚ v Bruseli, kde ani jeden z veľvyslancov nenamietal proti ukrajinskej či moldavskej integračnej šanci.
Klus zároveň poďakoval končiacemu francúzskemu predsedníctvu v Rade EÚ za návrhy, ktoré predložilo na ochranu novinárov. Upozornil, že Slovensko s tým má svoje skúsenosti, a dodal, že Európa má byť nielen vo vnútri, ale aj navonok, ako globálny hráč, lídrom pri ochrane novinárov, aby sa sloboda slova a prejavu ako bezprostredná súčasť demokracie mohla adekvátne rozvíjať.
