Brusel 11. mája (TASR) - Hlavnými témami utorňajšej Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli boli príprava mimoriadneho summitu EÚ (24-25.5.), spustenie Konferencie o budúcnosti Európy, koordinácia krokov pri pandémii ochorenia COVID-19, ale aj proces rozširovania či vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom. Ministri sa nevyhli ani napätým vzťahom medzi Úniou a Ruskom, uviedol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Martin Klus (SaS).

Klus po skončení rokovaní spresnil, že ich najdôležitejším posolstvom je, že premiéri a prezidenti krajín EÚ sa chcú koncom mája na summite tejto téme komplexne venovať.

"Chceme, aby toto bola dôležitá téma, pretože nedávne udalosti z Českej republiky či Bulharska ukazujú, že sme pod nejakou formou ohrozenia a v tomto prípade je veľmi dôležité, aby si európske krajiny túto mieru ohrozenia nielen uvedomili, ale boli na ňu aj schopní jednotne zareagovať," opísal situáciu Klus.

Podľa jeho slov sa pozícia EÚ voči Rusku dostane aj do záverov májovej Európskej rady (summit).

"Tie závery by mali jasne definovať, kde sme a ako vnímame aktivity Ruskej federácie. My si všetci prajeme, aby Rusko bolo našim priateľom a partnerom, ale na to vždy treba dvoch. Snáď to bude dostatočne efektívna výzva, aby sa situácia deeskalovala a aby sme čo najskôr dospeli k nejakým zmysluplným aktivitám, a nie k takým, ktoré nás od seba vzďaľujú," uviedol.

Klus pripustil, že na rokovaniach ministrov zahraničných vecí v pondelok a aj na utorňajšej Rade ministrov bolo cítiť určitý tlak na spoločné konanie všetkých krajín EÚ najmä zo strany Českej republiky po kauze Vrbětice a Bulharska, ktoré tiež obviňuje ruské tajné služby zo série výbuchov muničných skladov na svojom území. Dodal, že v minulosti takýto postup žiadali aj iné krajiny vrátane Slovenska najmä kvôli hybridným hrozbám. "Toto všetko sú témy, o ktorých je nevyhnutné, aby sa lídri porozprávali na mimoriadnom summite, a snáď ich diskusie prinesú nejaké konkrétne výsledky," uviedol v závere rozhovoru.




(spravodajca TASR Jaromír Novak)