Bratislava 29. novembra (TASR) - Milan Kňažko dnes oficiálne oznámil svoju kandidatúru na post prezidenta Slovenskej republiky.

Líder Nežnej revolúcie, bývalý podpredseda slovenskej vlády a dvojnásobný minister sa tak vracia do politiky po jedenástich rokoch. "Stal som sa akýmsi vládnym recidivistom," spomína Knažko na striedanie období, keď bol vo vláde, v opozícii a napokon znova vo vláde, až kým v roku 2002 politiku neopustil. "Napokon som si povedal, že tie veľké veci sú už za nami," vysvetlil.

Situácia sa však podľa neho zmenila. "Dnes sa situácia začína podobať na tú spred roka 1989. Znovu ide o veľa. I keď slobodnými voľbami, znovu je tu vláda jednej strany. A čím väčšia moc, tým väčšie nebezpečenstvo. Čím menej rôznorodých názorov, tým menej dobrých riešení, lebo tie vznikajú v polemike," vyhlásil Kňažko na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.

"Máme síce nezávislé inštitúcie, ale personálne sú prepojené na tú istú osobu. Nie je to dobrá situácia. Nemyslím si, že treba ďalšiu revolúciu, ale treba vytvoriť rovnováhu. Treba, aby sa aspoň jedno z týchto ohniviek reťaze nezávislých inštitúcií vymenilo. Bol by som rád, keby to začalo funkciou prezidenta," zdôraznil. Podľa Kňažka sa dnešná politika vzdialila občanom, množstvo dlhodobých problémov sa nerieši. "Z dvanástich okruhov, ktoré sme definovali ešte vo VPN, takých osem až deväť je stále prudko aktuálnych," vyhlásil.

Veľkým problémom je podľa neho stav justície. "Justícia sa stala nezávislou skôr, ako na to dozrela. Skôr, ako by bola schopná sebareflexie a skutočnej nezávislosti," povedal Kňažko s tým, že ako prezident by nikdy nevymenoval sudcu, ktorý na to nemá morálne a odborné predpoklady. Sudcov, ktorí sa spreneverili svojej funkcii, by sa snažil dostať z talára navždy.

"Dnes sa často hovorí o tom, že za totality sme sa mali lepšie. Plošne to tak byť nemôže, štatistiky sú v tomto neúprosné, aj keď v niektorých prípadoch to tak byť môže. Vznikla akási mlčiaca väčšina ľudí, ktorí stratili nádej a vieru," tvrdí Kňažko, ktorý má ambíciu stať sa hlasom tejto "mlčiacej väčšiny".

Čo sa týka kampane, podľa Kňažka bude "veľmi nízkonákladová" a zatiaľ si ju financuje sám. Očakáva, že časom mu na transparentný účet prispejú aj nejakí darcovia. Ak by však na kampaň získal priveľa financií, vyhlásil, že nadbytočné peniaze dá na charitu. Zároveň ale vopred upozornil charitatívne organizácie, aby sa na tento variant vývoja financií v jeho kampani príliš nespoliehali.



Kňažko ako občiansky kandidát

Kňažko, ktorý z SDKÚ-DS vystúpil v roku 2002, pôjde do prezidentských volieb ako občiansky kandidát. Aktivisti už zbierajú podpisy pod petíciu za jeho kandidatúru. "Sú ich rádovo tisíce, stále prichádzajú ďalšie," odhadol, akú časť z potrebných 15.000 podpisov už má vyzbieranú. Očakáva, že zbieranie podpisov bude môcť ukončiť v najbližšom čase. O podporu politických strán alebo známych osobností sa sám aktívne uchádzať nebude, ale bude akceptovať, ak sa niektorí sami rozhodnú podporiť ho. To sa týka aj prípadnej podpory Ivety Radičovej.

V žiadnom prípade však nechce byť vnímaný ako stranícky nominant. "Aj politické strany môžu nominovať kandidáta. Ale prezident má byť nestranícky a nezávislý. Neviem si predstaviť, ako môže strana nominovať svojho kandidáta na post nestraníckeho prezidenta," tvrdí Kňažko. "Nebudem ani modrý, ani červený, ani hnedý," sľubuje budúcim voličom.

Foto: TASR/Martin Baumann

Kňažko chcel pôvodne ohlásiť svoju kandidatúru deň po tom, ako vyhlási meno svojho kandidáta Smer-SD. Keďže však ľavičiari avizovali, že o tejto otázke zrejme nerozhodnú ani na sneme začiatkom decembra, rozhodol sa ďalej nečakať a kandidatúru ohlásiť hneď. Tvrdí, že podľa prieskumov má "slušnú šancu" postúpiť do druhého kola volieb, kde očakáva, že sa stretne s kandidátom Smeru-SD.

Podľa posledného prieskumu agentúry Focus by Kňažko získal 7,2 percenta hlasov. Realizovaný však bol však ešte v období, keď kandidatúru nepotvrdil.

Voľby prezidenta SR by sa mali konať na jar 2014. O Prezidentský palác chce zabojovať Pavol Hrušovský (nominant KDH a Mosta-Híd), nezaradený poslanec Radoslav Procházka, podnikateľ a filantrop Andrej Kiska a prvý predseda KDH Ján Čarnogurský. Kandidatúru oznámil tiež Peter Osuský zo SaS, invalidný dôchodca z Košíc Leonid Chovanec, ďalej Jozef Behýl, ale aj Milan Melník, ktorý už v minulosti kandidoval. Zoznam kandidátov doplnila aj Ľubica Blašková a primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko.

Smer-SD sa zatiaľ nerozhodol, koho do prezidentských volieb nominuje. Najviac sa špekuluje o menách premiéra Roberta Fica a ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka. SDKÚ-DS by mala svoje rozhodnutie oznámiť v decembri.