Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sme rodina podotklo, že zatiaľ žiadna takáto ponuka neexistuje a sú to len zákulisné debaty medzi spojencami NATO.
Autor TASR
Bratislava 28. januára (TASR) - Koaličné strany OĽANO a Sme rodina sa budú otázkou prítomnosti vojsk NATO na Slovensku v súvislosti so situáciou na Ukrajine zaoberať až vtedy, ak taká ponuka príde. Líderka Za ľudí Veronika Remišová by na to videla priestor v prípade, ak by naozaj došlo k napadnutiu Ukrajiny zo strany Ruska. Opozičný Hlas-SD v tejto súvislosti vyzval vládu, aby informovala Národnú radu (NR) SR o plánoch NATO na území SR.
"Slovensko zatiaľ žiadnu oficiálnu ponuku od NATO nedostalo. Hneď ako takáto ponuka príde, tak sa ňou budeme zaoberať. Rozhodnutie potom bude závisieť aj od vývoja bezpečnostnej situácie na Ukrajine," uviedlo pre TASR hnutie OĽANO.
Sme rodina podotklo, že zatiaľ žiadna takáto ponuka neexistuje a sú to len zákulisné debaty medzi spojencami NATO. "Momentálne nemá význam sa o tom vôbec baviť. Ak takáto oficiálna ponuka príde na stôl, tak až potom sa tým budeme zaoberať na vláde, koaličnej rade a na našom poslaneckom klube," dodalo hnutie.
SaS doplnila, že otázka prítomnosti vojsk NATO na území SR bude ešte predmetom diskusie v strane aj medzi koaličnými partnermi.
Remišová podčiarkla, že NATO je spoločenstvom partnerov, ktorí si chcú navzájom pomáhať pri obrane pred vonkajšími hrozbami, a preto vojakov z partnerských krajín môžeme považovať za našich. "Pokiaľ ide o prítomnosť vojakov partnerských štátov na Slovensku, bude to aktuálne len vtedy, ak Slovensko o takúto pomoc požiada a bude to slobodné rozhodnutie Slovenska. Hlavne v prípade, že by došlo k napadnutiu Ukrajiny, malo by takéto posilnenie bezpečnosti veľký význam," povedala pre TASR.
Hlas-SD zdôraznil, že akékoľvek rozmiestnenie spojeneckých síl v SR musí schváliť parlament a musí mu predchádzať dôsledná bezpečnostná analýza. Deklaroval nesúhlas s rozmiestnením vojsk, ktoré by mohli byť následne zapojené do potenciálneho rusko-ukrajinského konfliktu. "Aktiváciu článku päť Severoatlantickej zmluvy (kolektívna obrana) podporíme iba v prípade, ak dôjde k napadnutiu niektorého z jej členských štátov," dodal Hlas-SD s tým, že uprednostňuje mierové rokovania pred eskaláciou napätia spojenou so zvyšovaním vojenských kontingentov v oblastiach možnej konfrontácie.
Podpredsedu Smeru-SD Juraj Blanára zaujíma i súvis úvah o prítomnosti vojsk NATO s obrannou dohodou s USA, ktorú opozícia dlhodobo kritizuje. Na otázku, či by v prípade vyhrocovania situácie na Ukrajine súhlasili s posilami NATO, reagoval, že Smer-SD odmieta stálu prítomnosť akýchkoľvek vojsk. Poznamenal, že v prípade ohrozenia naďalej platí článok päť Severoatlantickej zmluvy.
"Slovensko zatiaľ žiadnu oficiálnu ponuku od NATO nedostalo. Hneď ako takáto ponuka príde, tak sa ňou budeme zaoberať. Rozhodnutie potom bude závisieť aj od vývoja bezpečnostnej situácie na Ukrajine," uviedlo pre TASR hnutie OĽANO.
Sme rodina podotklo, že zatiaľ žiadna takáto ponuka neexistuje a sú to len zákulisné debaty medzi spojencami NATO. "Momentálne nemá význam sa o tom vôbec baviť. Ak takáto oficiálna ponuka príde na stôl, tak až potom sa tým budeme zaoberať na vláde, koaličnej rade a na našom poslaneckom klube," dodalo hnutie.
SaS doplnila, že otázka prítomnosti vojsk NATO na území SR bude ešte predmetom diskusie v strane aj medzi koaličnými partnermi.
Remišová podčiarkla, že NATO je spoločenstvom partnerov, ktorí si chcú navzájom pomáhať pri obrane pred vonkajšími hrozbami, a preto vojakov z partnerských krajín môžeme považovať za našich. "Pokiaľ ide o prítomnosť vojakov partnerských štátov na Slovensku, bude to aktuálne len vtedy, ak Slovensko o takúto pomoc požiada a bude to slobodné rozhodnutie Slovenska. Hlavne v prípade, že by došlo k napadnutiu Ukrajiny, malo by takéto posilnenie bezpečnosti veľký význam," povedala pre TASR.
Hlas-SD zdôraznil, že akékoľvek rozmiestnenie spojeneckých síl v SR musí schváliť parlament a musí mu predchádzať dôsledná bezpečnostná analýza. Deklaroval nesúhlas s rozmiestnením vojsk, ktoré by mohli byť následne zapojené do potenciálneho rusko-ukrajinského konfliktu. "Aktiváciu článku päť Severoatlantickej zmluvy (kolektívna obrana) podporíme iba v prípade, ak dôjde k napadnutiu niektorého z jej členských štátov," dodal Hlas-SD s tým, že uprednostňuje mierové rokovania pred eskaláciou napätia spojenou so zvyšovaním vojenských kontingentov v oblastiach možnej konfrontácie.
Podpredsedu Smeru-SD Juraj Blanára zaujíma i súvis úvah o prítomnosti vojsk NATO s obrannou dohodou s USA, ktorú opozícia dlhodobo kritizuje. Na otázku, či by v prípade vyhrocovania situácie na Ukrajine súhlasili s posilami NATO, reagoval, že Smer-SD odmieta stálu prítomnosť akýchkoľvek vojsk. Poznamenal, že v prípade ohrozenia naďalej platí článok päť Severoatlantickej zmluvy.
