Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti musia kandidáti na prezidenta, poslanca Národnej rady (NR) SR, europarlamentu, starostu či poslanca zastupiteľstva spĺňať len podmienku minimálneho veku a tiež trvalého pobytu.
Autor TASR
Bratislava 29. júla (TASR) - Koaličné strany neplánujú hovoriť o podmienke dosiahnutého vzdelania pri kandidatúre do volených funkcií. Pasívne volebné právo nechcú podľa hnutia OĽANO obmedziť na základe vzdelania. V súčasnosti musia kandidáti na prezidenta, poslanca Národnej rady (NR) SR, europarlamentu, starostu či poslanca zastupiteľstva spĺňať len podmienku minimálneho veku a tiež trvalého pobytu. Sme rodina by považovalo vzdelanostnú podmienku za protiústavnú.
"Sme toho názoru, že podmienka vzdelania je vyžadovaná pri verejných funkciách, kde to má opodstatnenie. V demokratickej spoločnosti však nemôžeme volebné právo, či už pasívne alebo aktívne, obmedziť na základe dosiahnutého vzdelania," uviedol pre TASR Martin Kalužák z mediálneho tímu OĽANO. Tzv. vzdelanostný cenzus, teda najnižšie dosiahnuté vzdelanie v prípade pasívneho volebného práva, nefiguruje podľa neho v programovom vyhlásení vlády ani v programe hnutia.
Sme rodina hovorí v tejto súvislosti o protiústavnosti vzdelanostnej podmienky pre funkciu volenú občanmi. "Ústava umožňuje každému občanovi bez ohľadu na príslušnosť etnickú či akúkoľvek inú sa slobodne zúčastniť na voľbách. Takže toto nie je možné a neotvoríme to na žiadnom fóre a ani na koaličnej rade," uviedli pre TASR z tlačového oddelenia hnutia.
Zmenu nateraz iniciovať nebude SaS ani strana Za ľudí. "Momentálne neplánujeme túto tému otvárať," povedala pre TASR vicepremiérka a podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová, ktorá nevidí dôvod na to, aby boli tituly podmienkou pôsobenia v politike. "Navyše v situácii, keď vidíme, že mnohé tituly nezaručujú takú kvalitu vzdelania, ako by sme chceli," dodala s tým, že na komunálnej úrovni sú individuálne problémové prípady. Tam presadzuje systémové riešenie spočívajúce v reforme samosprávy.
Expredseda KDH Alojz Hlina v tejto súvislosti hovorí o pláne prípravy referenda, v ktorom by mohla byť otázka týkajúca sa vzdelania ústavných činiteľov. Okrem iných otázok by sa v ňom chcel občanov pýtať, či sú za to, "aby vo funkcii premiéra SR a predsedu NR SR nemohli byť politici, ktorí nadobudli svoj vysokoškolský titul pochybným, či dokonca podvodným spôsobom". "Referendum by malo byť spojené s regionálnymi a komunálnymi voľbami v roku 2020," uviedol Hlina.
"Sme toho názoru, že podmienka vzdelania je vyžadovaná pri verejných funkciách, kde to má opodstatnenie. V demokratickej spoločnosti však nemôžeme volebné právo, či už pasívne alebo aktívne, obmedziť na základe dosiahnutého vzdelania," uviedol pre TASR Martin Kalužák z mediálneho tímu OĽANO. Tzv. vzdelanostný cenzus, teda najnižšie dosiahnuté vzdelanie v prípade pasívneho volebného práva, nefiguruje podľa neho v programovom vyhlásení vlády ani v programe hnutia.
Sme rodina hovorí v tejto súvislosti o protiústavnosti vzdelanostnej podmienky pre funkciu volenú občanmi. "Ústava umožňuje každému občanovi bez ohľadu na príslušnosť etnickú či akúkoľvek inú sa slobodne zúčastniť na voľbách. Takže toto nie je možné a neotvoríme to na žiadnom fóre a ani na koaličnej rade," uviedli pre TASR z tlačového oddelenia hnutia.
Zmenu nateraz iniciovať nebude SaS ani strana Za ľudí. "Momentálne neplánujeme túto tému otvárať," povedala pre TASR vicepremiérka a podpredsedníčka Za ľudí Veronika Remišová, ktorá nevidí dôvod na to, aby boli tituly podmienkou pôsobenia v politike. "Navyše v situácii, keď vidíme, že mnohé tituly nezaručujú takú kvalitu vzdelania, ako by sme chceli," dodala s tým, že na komunálnej úrovni sú individuálne problémové prípady. Tam presadzuje systémové riešenie spočívajúce v reforme samosprávy.
Expredseda KDH Alojz Hlina v tejto súvislosti hovorí o pláne prípravy referenda, v ktorom by mohla byť otázka týkajúca sa vzdelania ústavných činiteľov. Okrem iných otázok by sa v ňom chcel občanov pýtať, či sú za to, "aby vo funkcii premiéra SR a predsedu NR SR nemohli byť politici, ktorí nadobudli svoj vysokoškolský titul pochybným, či dokonca podvodným spôsobom". "Referendum by malo byť spojené s regionálnymi a komunálnymi voľbami v roku 2020," uviedol Hlina.
