Za ľudí by chcelo pre parlamentné voľby štyri volebné obvody, teda východné, stredné, západné Slovensko a obvod hlavného mesta Bratislava.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 2. augusta (TASR) - V koalícii zatiaľ nie je zhoda na podobe reformy volebného systému. Programové vyhlásenie vlády hovorí o analýze zmeny volebných obvodov pre voľby do Národnej rady (NR) SR. Debata o tejto téme sa ešte nezačala, strany majú zatiaľ rozdielne predstavy. Za ľudí by chcela štyri volebné obvody, hovorí o regionálnych lídroch. OĽANO malo vo volebnom programe rozdelenie na osem obvodov. SaS ani Sme rodina nie sú za zvýšenie počtu volebných obvodov. Diskusiu o zmene by malo podľa strán viesť ministerstvo vnútra.
Za ľudí by chcelo pre parlamentné voľby štyri volebné obvody, teda východné, stredné, západné Slovensko a obvod hlavného mesta Bratislava. Podľa poslanca Miroslava Kollára (Za ľudí) by sa zlepšil prenos voličských preferencií z regiónov. "Cieľom je, aby sme napravili deformáciu volebného systému ešte od čias Vladimíra Mečiara, ktorá umožňuje stranám prežiť s jedným lídrom. Pokiaľ chceme prinútiť strany budovať reálne regionálne štruktúry s reálnymi regionálnymi lídrami, ktorí budú musieť nosiť hlasy z regiónov, inak ako rozšírením počtu volebných obvodov sa k tomu asi nedopracujeme," povedal pre TASR. Strany by podľa návrhu Za ľudí mali robiť štyri kandidátne listiny.
SaS nie je naklonené rozdeleniu Slovenska do viacerých volebných obvodov, pretože by to výrazne skomplikovalo možnosť väčšej personalizácie voľby. "Inak povedané, občan z Košíc by nemohol voliť svojho preferovaného zástupcu len preto, lebo tento nemá trvalý pobyt v tom istom volebnom okrsku," uviedol pre TASR štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). Podobne to vidí aj predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO). "Znamená to, že by občania nemohli voliť človeka, ktorý nepochádza z ich regiónu, hoci pracuje v prospech tohto regiónu," povedal.
Podľa Kollára to tak nemusí byť. "Je možné, že strana aj v Košiciach postaví človeka z Bratislavy, pokiaľ si myslí, že to voliči ocenia," uviedol s tým, že technické detaily by doladili, za kľúčové považuje odísť od konceptu jedného volebného obvodu.
Nájsť zhodu v koalícii pri reforme volebného systému nebude podľa Vetráka jednoduché, pretože ide o citlivú tému. OĽANO hovorí o vzniku ôsmich volebných obvodov, ale aj vytvorení 75 mandátov poslancov parlamentu, ktoré by približne zodpovedali okresom Slovenska s väčšinovým volebným systémom, zvyšné mandáty by sa volili celoslovensky, tak ako doteraz, pomerným systémom. Vetrák hovorí aj o samostatnom obvode pre slovenské zahraničie s príslušným počtom poslancov za tento obvod.
Sme rodina považuje súčasný volebný systém za dostatočný. "Ak to však ostatné strany predložia, sme pripravení o tom diskutovať," uviedlo hnutie.
Kollár rozumie, že zvyšné koaličné strany nevidia dôvod meniť koncept, pretože sú postavené na jednom lídrovi. "Z dlhodobého hľadiska, aj kultivácie politickej scény, dobudovania politických strán, lepšieho prenosu hlasov z regiónov do parlamentu, aj zväčšenia šance pre regionálnych lídrov, je toto jediná cesta," dodal.
Súčasná koalícia nebude podľa volebného experta Daniela Kerekeša meniť počet volebných obvodov pre parlamentné voľby. Nevidí dôvod, pre ktorý by tak chceli urobiť. Súčasný systém jedného obvodu im totiž podľa Kerekeša vyhovuje, strany sú totiž centralizované a naviazané na osobnosť lídrov. Slovensko by skôr podľa neho potrebovalo stabilizáciu straníckeho systému, teda znížiť počet strán a zvýšiť ich životnosť.
Kerekeš si myslí, že zavedenie volebných obvodov ostane len v deklarovanej rovine. "Politické strany na Slovensku prešli výraznou centralizáciou a niektoré sa už ako centralizované zakladali. Nehovoriac o naviazaní značiek politických strán na osobnosť ich lídrov. Zavedenie volebných obvodov by stranám skomplikovalo ich činnosť, a preto si myslím, že ani súčasné vládne strany sa do toho púšťať nebudú," povedal pre TASR s tým, že lepší volebný výsledok by z toho pravdepodobne nevyťažili.
Zavedenie volebných obvodov sa podľa odborníka často zdôvodňuje potrebou zabezpečiť, aby sme mali menej poslancov z Bratislavy a viac z regiónov. "Tu si ale tiež musíme povedať, či je toto naozaj tak zásadný problém, aby sme kvôli nemu pristupovali k volebnej reforme," skonštatoval s tým, že ak má prísť k reforme, musí mať oveľa väčšie ambície.
Slovensko by skôr podľa neho potrebovalo stabilizáciu a racionalizáciu straníckeho systému. "Aby sa politické strany nerozpadali, neštiepili, aby ich nebolo veľa a aby boli väčšie a mali dlhšiu životnosť," dodal.
Jeden volebný obvod vytvára podľa Kerekeša nerovnomerné zastúpenie regiónov. "Naopak, výhodou sú proporčnejšie volebné výsledky, rovnaká váha hlasu vo všetkých regiónoch, zrozumiteľnosť pre voličov, či jednoduchšia administrácia volieb," priblížil.
To, ako sú regióny zastúpené, vedia strany podľa Kerekeša ovplyvniť inak ako volebnou reformou. Napríklad tvorbou kandidátnych listín. Problém na Slovensku vidí aj v zastúpení južných oblastí. "To je ale skôr otázka zastúpenia menšín, než regiónov. Slovensko je malá krajina a rozvojom technológií sa vzdialenosti regiónov od centra skracujú. V súčasnosti a do budúcna by som sa asi viac sústredil na lepšiu reprezentáciu menšín a vyrovnanejšie ideové zastúpenie," uzavrel volebný expert.
Za ľudí by chcelo pre parlamentné voľby štyri volebné obvody, teda východné, stredné, západné Slovensko a obvod hlavného mesta Bratislava. Podľa poslanca Miroslava Kollára (Za ľudí) by sa zlepšil prenos voličských preferencií z regiónov. "Cieľom je, aby sme napravili deformáciu volebného systému ešte od čias Vladimíra Mečiara, ktorá umožňuje stranám prežiť s jedným lídrom. Pokiaľ chceme prinútiť strany budovať reálne regionálne štruktúry s reálnymi regionálnymi lídrami, ktorí budú musieť nosiť hlasy z regiónov, inak ako rozšírením počtu volebných obvodov sa k tomu asi nedopracujeme," povedal pre TASR. Strany by podľa návrhu Za ľudí mali robiť štyri kandidátne listiny.
SaS nie je naklonené rozdeleniu Slovenska do viacerých volebných obvodov, pretože by to výrazne skomplikovalo možnosť väčšej personalizácie voľby. "Inak povedané, občan z Košíc by nemohol voliť svojho preferovaného zástupcu len preto, lebo tento nemá trvalý pobyt v tom istom volebnom okrsku," uviedol pre TASR štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus (SaS). Podobne to vidí aj predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽANO). "Znamená to, že by občania nemohli voliť človeka, ktorý nepochádza z ich regiónu, hoci pracuje v prospech tohto regiónu," povedal.
Podľa Kollára to tak nemusí byť. "Je možné, že strana aj v Košiciach postaví človeka z Bratislavy, pokiaľ si myslí, že to voliči ocenia," uviedol s tým, že technické detaily by doladili, za kľúčové považuje odísť od konceptu jedného volebného obvodu.
Nájsť zhodu v koalícii pri reforme volebného systému nebude podľa Vetráka jednoduché, pretože ide o citlivú tému. OĽANO hovorí o vzniku ôsmich volebných obvodov, ale aj vytvorení 75 mandátov poslancov parlamentu, ktoré by približne zodpovedali okresom Slovenska s väčšinovým volebným systémom, zvyšné mandáty by sa volili celoslovensky, tak ako doteraz, pomerným systémom. Vetrák hovorí aj o samostatnom obvode pre slovenské zahraničie s príslušným počtom poslancov za tento obvod.
Sme rodina považuje súčasný volebný systém za dostatočný. "Ak to však ostatné strany predložia, sme pripravení o tom diskutovať," uviedlo hnutie.
Kollár rozumie, že zvyšné koaličné strany nevidia dôvod meniť koncept, pretože sú postavené na jednom lídrovi. "Z dlhodobého hľadiska, aj kultivácie politickej scény, dobudovania politických strán, lepšieho prenosu hlasov z regiónov do parlamentu, aj zväčšenia šance pre regionálnych lídrov, je toto jediná cesta," dodal.
Volebný expert Kerekeš: Koaličné strany nemajú dôvod meniť počet volebných obvodov
Súčasná koalícia nebude podľa volebného experta Daniela Kerekeša meniť počet volebných obvodov pre parlamentné voľby. Nevidí dôvod, pre ktorý by tak chceli urobiť. Súčasný systém jedného obvodu im totiž podľa Kerekeša vyhovuje, strany sú totiž centralizované a naviazané na osobnosť lídrov. Slovensko by skôr podľa neho potrebovalo stabilizáciu straníckeho systému, teda znížiť počet strán a zvýšiť ich životnosť.
Kerekeš si myslí, že zavedenie volebných obvodov ostane len v deklarovanej rovine. "Politické strany na Slovensku prešli výraznou centralizáciou a niektoré sa už ako centralizované zakladali. Nehovoriac o naviazaní značiek politických strán na osobnosť ich lídrov. Zavedenie volebných obvodov by stranám skomplikovalo ich činnosť, a preto si myslím, že ani súčasné vládne strany sa do toho púšťať nebudú," povedal pre TASR s tým, že lepší volebný výsledok by z toho pravdepodobne nevyťažili.
Zavedenie volebných obvodov sa podľa odborníka často zdôvodňuje potrebou zabezpečiť, aby sme mali menej poslancov z Bratislavy a viac z regiónov. "Tu si ale tiež musíme povedať, či je toto naozaj tak zásadný problém, aby sme kvôli nemu pristupovali k volebnej reforme," skonštatoval s tým, že ak má prísť k reforme, musí mať oveľa väčšie ambície.
Slovensko by skôr podľa neho potrebovalo stabilizáciu a racionalizáciu straníckeho systému. "Aby sa politické strany nerozpadali, neštiepili, aby ich nebolo veľa a aby boli väčšie a mali dlhšiu životnosť," dodal.
Jeden volebný obvod vytvára podľa Kerekeša nerovnomerné zastúpenie regiónov. "Naopak, výhodou sú proporčnejšie volebné výsledky, rovnaká váha hlasu vo všetkých regiónoch, zrozumiteľnosť pre voličov, či jednoduchšia administrácia volieb," priblížil.
To, ako sú regióny zastúpené, vedia strany podľa Kerekeša ovplyvniť inak ako volebnou reformou. Napríklad tvorbou kandidátnych listín. Problém na Slovensku vidí aj v zastúpení južných oblastí. "To je ale skôr otázka zastúpenia menšín, než regiónov. Slovensko je malá krajina a rozvojom technológií sa vzdialenosti regiónov od centra skracujú. V súčasnosti a do budúcna by som sa asi viac sústredil na lepšiu reprezentáciu menšín a vyrovnanejšie ideové zastúpenie," uzavrel volebný expert.