Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyhlásenie núdzového stavu dáva ministerke zmysel aj napriek tomu, že v ňom vníma aj určitú nedôstojnosť.
Autor TASR
Bratislava 29. septembra (TASR) - Vyhlásenie núdzového stavu v aktuálnej situácii dáva ministerke spravodlivosti Márii Kolíkovej (Za ľudí) zmysel. Ako osobitnú otázku však vníma, aké ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so zásahom do základných práv a slobôd, sú primerané. Treba podľa nej uvažovať o zakotvení jednoznačnej legislatívnej formy napríklad pri zásahoch do slobody zhromažďovania.
Existencia núdzového stavu podľa Kolíkovej neznamená, že je aj namieste použiť všetky možnosti, ktoré s jeho vyhlásením prichádzajú do úvahy. "Každé opatrenie, ktoré znamená zásah do základných práv a slobôd, treba dôsledne zvážiť. Myslím si, že v tejto súvislosti je na mieste rozprávať sa aj o tom, či nastavenie súčasnej právnej úpravy je z tohto hľadiska dobré," uviedla pre TASR s tým, že nechce spochybniť vydávanie rozhodnutí hlavného hygienika. "Vnímam však ako veľmi legitímne námietky, že pri zásahoch do základných práv a slobôd, ako je sloboda pohybu, osobitne sloboda zhromažďovania, je na úvahu zakotvenie jednoznačnej formy, ktorá predpokladá aj zverejnenie v zbierke zákonov," priblížila šéfka rezortu.
Vyhlásenie núdzového stavu dáva ministerke zmysel aj napriek tomu, že v ňom vníma aj "určitú nedôstojnosť". "Nedôstojnosť v tom, že jeho vyhlásením vlastne vyžadujeme, aby bola zabezpečená pracovná povinnosť a vyžadujeme to od tých, ktorých najviac potrebujeme a máme si ich, zvlášť v súčasnej situácii, vážiť. Na druhej strane však aj s ohľadom na zodpovednosť, ktorú ako členka vlády mám, rozumiem, že to musím spraviť," reagovala Kolíková na otázku TASR, či na zasadnutí vlády podporí vyhlásenie núdzového stavu.
Kolíková si podľa svojich slov váži každého zdravotníckeho pracovníka, ktorý nasadzuje svoje vlastné zdravie a v prvej línii robí všetko pre to, aby sme sa zbavili následkov súvisiacich s pandémiou.
Premiér Igor Matovič (OĽANO) v pondelok (28. 9.) avizoval, že na Slovensku by sa mal opäť vyhlásiť núdzový stav. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu. Tento krok musí ešte v stredu (30. 9.) odobriť vláda. Matovič vysvetlil, že sa nemá týkať len oblasti zdravotníctva, ale pôjde o "všeobecný núdzový stav". Počas prvej vlny pandémie sa núdzový stav týkal len zdravotníctva. Vláda ho vyhlásila 16. marca, trval do 14. júna.
Existencia núdzového stavu podľa Kolíkovej neznamená, že je aj namieste použiť všetky možnosti, ktoré s jeho vyhlásením prichádzajú do úvahy. "Každé opatrenie, ktoré znamená zásah do základných práv a slobôd, treba dôsledne zvážiť. Myslím si, že v tejto súvislosti je na mieste rozprávať sa aj o tom, či nastavenie súčasnej právnej úpravy je z tohto hľadiska dobré," uviedla pre TASR s tým, že nechce spochybniť vydávanie rozhodnutí hlavného hygienika. "Vnímam však ako veľmi legitímne námietky, že pri zásahoch do základných práv a slobôd, ako je sloboda pohybu, osobitne sloboda zhromažďovania, je na úvahu zakotvenie jednoznačnej formy, ktorá predpokladá aj zverejnenie v zbierke zákonov," priblížila šéfka rezortu.
Vyhlásenie núdzového stavu dáva ministerke zmysel aj napriek tomu, že v ňom vníma aj "určitú nedôstojnosť". "Nedôstojnosť v tom, že jeho vyhlásením vlastne vyžadujeme, aby bola zabezpečená pracovná povinnosť a vyžadujeme to od tých, ktorých najviac potrebujeme a máme si ich, zvlášť v súčasnej situácii, vážiť. Na druhej strane však aj s ohľadom na zodpovednosť, ktorú ako členka vlády mám, rozumiem, že to musím spraviť," reagovala Kolíková na otázku TASR, či na zasadnutí vlády podporí vyhlásenie núdzového stavu.
Kolíková si podľa svojich slov váži každého zdravotníckeho pracovníka, ktorý nasadzuje svoje vlastné zdravie a v prvej línii robí všetko pre to, aby sme sa zbavili následkov súvisiacich s pandémiou.
Premiér Igor Matovič (OĽANO) v pondelok (28. 9.) avizoval, že na Slovensku by sa mal opäť vyhlásiť núdzový stav. Dôvodom je pandémia nového koronavírusu. Tento krok musí ešte v stredu (30. 9.) odobriť vláda. Matovič vysvetlil, že sa nemá týkať len oblasti zdravotníctva, ale pôjde o "všeobecný núdzový stav". Počas prvej vlny pandémie sa núdzový stav týkal len zdravotníctva. Vláda ho vyhlásila 16. marca, trval do 14. júna.
