Predsedníctvo CCJE vydalo stanovisko ešte v decembri 2020 na návrh slovenského reprezentanta Františka Moznera.
Autor TASR
Bratislava 5. mája (TASR) - Reformy justície majú snahu chrániť právny štát, reflektovať na špecifický kontext situácie justície na Slovensku a zohľadniť medzinárodné odporúčania, napríklad pri zmene výberu ústavných sudcov. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) to uviedla v odpovedi Predsedníctvu Poradnej rady európskych sudcov (CCJE). Reagovala tak na stanovisko byra CCJE, v ktorom kritizovalo niektoré časti reformy slovenského súdnictva. A to zásah do funkčného obdobia členov Súdnej rady SR, možnosť preloženia sudcov na nižší súd bez ich súhlasu a obmedzenie funkčnej imunity sudcov.
Predsedníctvo CCJE vydalo stanovisko ešte v decembri 2020 na návrh slovenského reprezentanta Františka Moznera. "Po prečítaní stanoviska byra CCJE k reforme súdnictva na Slovensku sme ostali, žiaľ, prekvapení a znepokojení výskytom viacerých nepresných tvrdení o reforme justície uskutočnených a uskutočňovaných v ostatných mesiacoch v našom ústavnom poriadku. Sme presvedčení, že včasným oslovením rezortu spravodlivosti sme mohli spoločne predísť opísanej situácii," zdôraznil hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. Vyhlásil, že pri rokovaniach o reformných zákonoch sa Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR snaží transparentne a otvorene diskutovať so všetkými dotknutými subjektmi.
V nadväznosti na to pozvala Kolíková člena CCJE za SR ako iniciátora stanoviska CCJE na osobné stretnutie a diskusiu. "Slovensko sa neuberá poľskou a maďarskou cestou. Napríklad zatiaľ čo v Poľsku bol vek skončenia sa sudcovskej funkcie znižovaný a odvolanie začalo závisieť aj od vôle výkonnej moci, slovenská reforma zánik funkcie všeobecných sudcov urobila nezávislým od vôle Súdnej rady a prezidenta SR a zvýšila vek odchodu," podotkol Bubla. Doplnil, že ministerka v odpovedi na stanovisko ukazuje vývoj domácej právnej úpravy, vysvetľuje základné myšlienky zmien a opisuje aj ďalšie dôležité mechanizmy, ktoré boli v rámci noviel zavedené.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák ešte skôr uviedol, že požiadavka sudcu Najvyššieho súdu SR Moznera o stanovisko predsedníctva CCJE obsahuje veľa nepresných a sčasti skreslených faktov. „Súdna rada SR, ktorá nominovala pána Moznera za člena CCJE, nemala o jeho žiadosti žiadnu informáciu. Preto to vnímam ako jeho čisto súkromnú iniciatívu,“ doplnil.
Predsedníctvo CCJE vydalo stanovisko ešte v decembri 2020 na návrh slovenského reprezentanta Františka Moznera. "Po prečítaní stanoviska byra CCJE k reforme súdnictva na Slovensku sme ostali, žiaľ, prekvapení a znepokojení výskytom viacerých nepresných tvrdení o reforme justície uskutočnených a uskutočňovaných v ostatných mesiacoch v našom ústavnom poriadku. Sme presvedčení, že včasným oslovením rezortu spravodlivosti sme mohli spoločne predísť opísanej situácii," zdôraznil hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla. Vyhlásil, že pri rokovaniach o reformných zákonoch sa Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR snaží transparentne a otvorene diskutovať so všetkými dotknutými subjektmi.
V nadväznosti na to pozvala Kolíková člena CCJE za SR ako iniciátora stanoviska CCJE na osobné stretnutie a diskusiu. "Slovensko sa neuberá poľskou a maďarskou cestou. Napríklad zatiaľ čo v Poľsku bol vek skončenia sa sudcovskej funkcie znižovaný a odvolanie začalo závisieť aj od vôle výkonnej moci, slovenská reforma zánik funkcie všeobecných sudcov urobila nezávislým od vôle Súdnej rady a prezidenta SR a zvýšila vek odchodu," podotkol Bubla. Doplnil, že ministerka v odpovedi na stanovisko ukazuje vývoj domácej právnej úpravy, vysvetľuje základné myšlienky zmien a opisuje aj ďalšie dôležité mechanizmy, ktoré boli v rámci noviel zavedené.
Predseda Súdnej rady Ján Mazák ešte skôr uviedol, že požiadavka sudcu Najvyššieho súdu SR Moznera o stanovisko predsedníctva CCJE obsahuje veľa nepresných a sčasti skreslených faktov. „Súdna rada SR, ktorá nominovala pána Moznera za člena CCJE, nemala o jeho žiadosti žiadnu informáciu. Preto to vnímam ako jeho čisto súkromnú iniciatívu,“ doplnil.