Tí, ktorí zomreli v roku 1968, i tí, ktorí trpeli počas normalizácie, chceli skutočnú slobodu a chceli demokraciu bez prívlastkov, uviedol predseda parlamentu Boris Kollár.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Vďaka hodnotám demokracie ľudia majú slobodné voľby, môžu sa zhromažďovať, vyjadriť nespokojnosť či cestovať a najmä môžu spoločne pracovať na zlepšení krajiny. Poukázal na to predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) na pondelkovej pietnej spomienke pri príležitosti 55. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Premiér Ľudovít Ódor pripomenul, že vzhľadom na situáciu na Ukrajine nebol odkaz augusta '68 nikdy tak aktuálny a živý ako dnes.
"Tí, ktorí zomreli v roku 1968, i tí, ktorí trpeli počas normalizácie, chceli skutočnú slobodu a chceli demokraciu bez prívlastkov," uviedol Kollár. Chceli podľa neho rovnosť pred zákonom, rovnoprávnosť v medzinárodných vzťahoch a socializmus s ľudskou tvárou. "To však bolo pre skostnatený establišment, ktorý držal moc v socialistických štátoch, nehoráznosť a bolo ho treba potlačiť za každú cenu," doplnil.
Podotkol, že pripomínaním obetí intervencie augusta '68 si zároveň pripomíname celé obdobie normalizácie, ktoré nastalo po okupácii. Nepripomíname si podľa jeho slov len obete, ktoré zahynuli počas augusta '68. "Sú to desaťtisíce a státisíce tých, ktorí za svoj nekompromisný vlastenecký postoj prišli o funkcie, ktorých rodinní príslušníci boli prenasledovaní, nebolo im umožnené študovať na vysokých školách alebo boli počas ďalších rokoch väznení, perzekvovaní či unesení," dodal.
Ódor priblížil, že suverenita, právo na sebaurčenie a zvrchovanosť sú základom demokracie. Ľudia sú podľa neho nositeľmi moci v krajine a oni slobodne rozhodujú o svojej budúcnosti a budúcnosti ich detí a štátu. "Rešpekt voči základným právam a slobodám, hodnoty a morálka, ktoré si ako spoločnosť ctíme, sú nedotknuteľné. Nik nemá právo nám upierať vlastnú cestu," ozrejmil.
Pripomenul, že v osudnú stredu sa Československo zobudilo do sveta, kde agresia vedená a nariadená Moskvou pošliapala všetky základné princípy medzinárodného práva, základných práv a slobôd. "Aj po 55 rokoch je tento odkaz z augusta 68 živý, či už ako súčasť spoločnej pamäte nás všetkých, tak udalosťami za našimi východnými hranicami," doplnil.
Podotkol, že je neprípustné, aby cudzia štátna moc rozhodovala o nás bez nás či aby ktokoľvek bezdôvodne vojensky napadol s cieľom uzurpovania si moci. "Je preto našou spoločnou povinnosťou pripomínať a vysvetľovať mladej generácii dôležitosť demokracie a bojovať za ochranu princípov suverenity a nezávislosti," uzavrel.
Na podujatí sa mala zúčastniť aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa však ospravedlnila.
"Tí, ktorí zomreli v roku 1968, i tí, ktorí trpeli počas normalizácie, chceli skutočnú slobodu a chceli demokraciu bez prívlastkov," uviedol Kollár. Chceli podľa neho rovnosť pred zákonom, rovnoprávnosť v medzinárodných vzťahoch a socializmus s ľudskou tvárou. "To však bolo pre skostnatený establišment, ktorý držal moc v socialistických štátoch, nehoráznosť a bolo ho treba potlačiť za každú cenu," doplnil.
Podotkol, že pripomínaním obetí intervencie augusta '68 si zároveň pripomíname celé obdobie normalizácie, ktoré nastalo po okupácii. Nepripomíname si podľa jeho slov len obete, ktoré zahynuli počas augusta '68. "Sú to desaťtisíce a státisíce tých, ktorí za svoj nekompromisný vlastenecký postoj prišli o funkcie, ktorých rodinní príslušníci boli prenasledovaní, nebolo im umožnené študovať na vysokých školách alebo boli počas ďalších rokoch väznení, perzekvovaní či unesení," dodal.
Ódor priblížil, že suverenita, právo na sebaurčenie a zvrchovanosť sú základom demokracie. Ľudia sú podľa neho nositeľmi moci v krajine a oni slobodne rozhodujú o svojej budúcnosti a budúcnosti ich detí a štátu. "Rešpekt voči základným právam a slobodám, hodnoty a morálka, ktoré si ako spoločnosť ctíme, sú nedotknuteľné. Nik nemá právo nám upierať vlastnú cestu," ozrejmil.
Pripomenul, že v osudnú stredu sa Československo zobudilo do sveta, kde agresia vedená a nariadená Moskvou pošliapala všetky základné princípy medzinárodného práva, základných práv a slobôd. "Aj po 55 rokoch je tento odkaz z augusta 68 živý, či už ako súčasť spoločnej pamäte nás všetkých, tak udalosťami za našimi východnými hranicami," doplnil.
Podotkol, že je neprípustné, aby cudzia štátna moc rozhodovala o nás bez nás či aby ktokoľvek bezdôvodne vojensky napadol s cieľom uzurpovania si moci. "Je preto našou spoločnou povinnosťou pripomínať a vysvetľovať mladej generácii dôležitosť demokracie a bojovať za ochranu princípov suverenity a nezávislosti," uzavrel.
Na podujatí sa mala zúčastniť aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, ktorá sa však ospravedlnila.