Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia Slovensko

Kollár: Slavkovský formát zastáva v otázke Ukrajiny blízke pozície

Na snímke predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár (uprostred tvárov) gestikuluje počas rokovania predsedov parlamentov Slavkovského formátu na Štrbskom Plese vo Vysokých Tatrách v nedeľu 12. marca 2023. Foto: TASR - Michal Svítok

V kontexte migrácie predstavitelia parlamentov hovorili aj o význame schengenského priestoru a spôsoboch posilňovania jeho externých hraníc.

Vysoké Tatry 13. marca (TASR) - Krajiny Slavkovského formátu (S3) zastávajú v otázke Ukrajiny tradične blízke pozície. Počas stretnutia predsedov parlamentov Slovenska, Českej republiky (ČR) a Rakúska vo Vysokých Tatrách to uviedol predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina). Zdôraznil, že takéto rokovania vytvárajú priestor na diskusiu o aktuálnej pomoci Ukrajine.

"Jednotné stanovisko našich krajín je najlepšou odpoveďou smerom k agresorovi. Je nevyhnutné, aby nastolenie mieru bolo efektívne, spravodlivé a trvalé. Je dôležité, aby toto riešenie prišlo v čo najkratšej dobe, avšak s ohľadom na záujmy Ukrajiny," poznamenal šéf slovenského parlamentu, ktorý od nedele (12.3.) rokuje v Tatrách s predsedníčkou Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Markétou Adamovou Pekarovou a predsedom Národnej rady Rakúskej republiky Wolfgangom Sobotkom.

Stretnutie sa koná v rámci líderstva Slovenska vo formáte S3. Hlavnými témami sú okrem situácie na Ukrajine aj nelegálna migrácia, energetika a energetická bezpečnosť, alternatívne zdroje energií. Podpora integrácie krajín Západného Balkánu do štruktúr Európskej únie (EÚ) je jednou z ďalších tém, ktorými sa lídri parlamentov zaoberali. Keďže minulý rok nastal posun v dlhoročnej stagnácii pri začatí prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom a obe krajiny tento míľnik dosiahli, je podľa predsedov parlamentov S3 potrebné sa zaoberať ďalšími spôsobmi podpory týchto krajín v ich eurointegračných ambíciách.

Politici diskutovali i o nelegálnej migrácii a efektívnosti migračných opatrení zo strany EÚ. Krajiny S3 boli minulý rok svedkami výrazného nárastu neregulárnych migrantov najmä cez západobalkánsku trasu. V kontexte migrácie predstavitelia parlamentov hovorili aj o význame schengenského priestoru a spôsoboch posilňovania jeho externých hraníc. "Musíme využiť všetky nástroje, ktoré máme už dnes k dispozícii. Mám na mysli predovšetkým potenciál agentúry Frontex a Agentúry EÚ pre azyl," dodal Kollár. Vzhľadom na vplyv, ktorý ruská agresia na Ukrajine spôsobila na energetický trh, je podľa predsedov parlamentov S3 nepochybne dôležité zaoberať sa spôsobmi zvýšenia nezávislosti od ruských energetických nosičov.

V pondelok pokračuje stretnutie spoločnou lyžovačkou lídrov a tiež popoludňajším tlačovým vyhlásením. SR je lídrom S3 od júla 2022, od 1. júla tohto roka preberie vedúcu pozíciu Rakúska republika. V rámci trojstrannej spolupráce je snaha naďalej využívať aj formát S3+, teda poskytnúť priestor interakcie s ďalšími krajinami.

"Aj Rakúsko sa bude podieľať na všetkých opatreniach EÚ, ktoré sa týkajú agresívneho napadnutia Ruska na Ukrajine. Vojna trvá už jeden rok, všetci musíme bojovať s nepravdivými informáciami, ktoré šíri Rusko, budeme o tom hovoriť aj na stretnutí predsedov parlamentov, ktoré sa bude konať v Prahe," uviedol Sobotka. Zdôraznil, že treba zabrániť, aby sa ruská agresia rozšírila aj do iných krajín. Je podľa neho tiež dôležité, aby sa aj tento rok podarilo vytvoriť "civilné koridory" na vývoz ukrajinského obilia smerom k Čiernemu moru. "Je to dôležité pre Afriku, blízky východ a v neposlednom rade z finančného hľadiska aj pre samotnú Ukrajinu," skonštatoval predseda rakúskeho parlamentu.

Partneri tiež deklarovali pomoc smerom ku Gruzínsku a Moldavsku, kde podľa Pekarovej Adamovej čelia obrovskému tlaku zo strany Ruska. "Najmä v Moldavsku bola zima veľmi náročná z hľadiska cien energií, proeurópska vláda a prezidentka tam čelia veľkému tlaku platených demonštrantov, ktorí sa snažia nalomiť presvedčenie Moldavcov, že v EÚ je ich perspektíva. V Gruzínsku tiež vidíme protesty, veríme, že sa tam situácia upokojí po tom, ako vláda stiahla kontroverzný zákon. Aj tak je táto krajina veľmi zraniteľná. Obidve by sme pritom mali chcieť mať v našom spoločenstve v rámci EÚ," upozornila česká predsedníčka parlamentu.