Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Juraj Hrabko komentuje rokovanie Národnej rady SR a Programovú konferenciu Smeru-SD.
Autor Juraj Hrabko
To, aký priebeh bude mať Programová konferencia Smeru-SD bolo možné vytušiť hneď po oznámení, že hlavným rozdeľovačom slova bude jej predseda R. Fico a že bude celá prístupná verejnosti. Teda bez aspoň sčasti zatvorených dverí. Vo všeobecnosti totiž platí, že ak je celý priebeh rokovania politickej strany verejný, pričom predsedajúci má možnosť okamžite komentovať každý príspevok, potom si každý účastník prinajmenej dvakrát rozmyslí či s prejavom vystúpi a päťkrát, čo v ňom povie.
Je, samozrejme, vecou Smeru-SD – ako aj každej inej politickej strany - aké tézy si vyberie a dá do programu. Počkáme do decembra a uvidíme. Z konferencie je viditeľné zatiaľ to, že nápady sa stávajú nedostatkovým tovarom. Treba uznať že to v strane majú ťažké, keďže podľa R. Fica sú už teraz dokonalí sociálni demokrati. Škoda, že sa tak aj nesprávajú.
Je nepochybné, že dokonalý sociálny demokrat si ctí zákon a neporušuje ho. A po upozornení, že ho porušuje, sa neháda, ale rešpektuje ho. Robert Fico to neurobil. Stalo sa tak na hodine otázok, keď jeho odpoveď prerušil predsedajúci M. Glváč s tým, že už uplynulo päť minút na zodpovedanie otázky. R. Fico však tvrdil, že má na odpoveď 15 minút a tak sa mu M. Glváč ospravedlnil a nechal ho v odpovedi pokračovať. Tým však porušil zákon o rokovacom poriadku parlamentu aj on.
Tzv. opozícia ani médiá si to síce nevšímajú, ale faktom je, že po novele zákona, ktorú predložili aj schválili poslanci za Smer-SD, platí nasledujúci text: „Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút.“
Novela tak oficiálne ukončila prax, kedy premiér alebo premiérka využívali nejednoznačnosť zákona a odpovedali 15 minút na jednu otázku. A čo mimovládne strany kritizovali dovtedy, kým si na to nezvykli a štvrťhodinová odpoveď premiéra na jednu otázku sa stala obvyklou. Lenže po novele zákona to už neplatí, keďže jednoznačne a bez výnimky stanovil pre všetkých odpovedajúcich rovnaký čas.
Neplatí ani to, že premiér zákon nemusí poznať, keďže je hlavou výkonnej, nie zákonodarnej moci - právomoc podpisovať zákony mu je daná preto, aby sa podľa nich výkonná moc riadila, a nie ich ignorovala. A neplatí ani to, že keď si to mimovládne strany nevšimli a neprotestovali voči porušeniu zákona, že ho môže porušovať ďalej.
Inými slovami, kým sociálni demokrati nebudú rešpektovať zákony, k dokonalosti budú mať ešte naozaj ďaleko.
Je, samozrejme, vecou Smeru-SD – ako aj každej inej politickej strany - aké tézy si vyberie a dá do programu. Počkáme do decembra a uvidíme. Z konferencie je viditeľné zatiaľ to, že nápady sa stávajú nedostatkovým tovarom. Treba uznať že to v strane majú ťažké, keďže podľa R. Fica sú už teraz dokonalí sociálni demokrati. Škoda, že sa tak aj nesprávajú.
Je nepochybné, že dokonalý sociálny demokrat si ctí zákon a neporušuje ho. A po upozornení, že ho porušuje, sa neháda, ale rešpektuje ho. Robert Fico to neurobil. Stalo sa tak na hodine otázok, keď jeho odpoveď prerušil predsedajúci M. Glváč s tým, že už uplynulo päť minút na zodpovedanie otázky. R. Fico však tvrdil, že má na odpoveď 15 minút a tak sa mu M. Glváč ospravedlnil a nechal ho v odpovedi pokračovať. Tým však porušil zákon o rokovacom poriadku parlamentu aj on.
Tzv. opozícia ani médiá si to síce nevšímajú, ale faktom je, že po novele zákona, ktorú predložili aj schválili poslanci za Smer-SD, platí nasledujúci text: „Odpoveď na položenú otázku môže trvať najviac päť minút.“
Novela tak oficiálne ukončila prax, kedy premiér alebo premiérka využívali nejednoznačnosť zákona a odpovedali 15 minút na jednu otázku. A čo mimovládne strany kritizovali dovtedy, kým si na to nezvykli a štvrťhodinová odpoveď premiéra na jednu otázku sa stala obvyklou. Lenže po novele zákona to už neplatí, keďže jednoznačne a bez výnimky stanovil pre všetkých odpovedajúcich rovnaký čas.
Neplatí ani to, že premiér zákon nemusí poznať, keďže je hlavou výkonnej, nie zákonodarnej moci - právomoc podpisovať zákony mu je daná preto, aby sa podľa nich výkonná moc riadila, a nie ich ignorovala. A neplatí ani to, že keď si to mimovládne strany nevšimli a neprotestovali voči porušeniu zákona, že ho môže porušovať ďalej.
Inými slovami, kým sociálni demokrati nebudú rešpektovať zákony, k dokonalosti budú mať ešte naozaj ďaleko.
