Dnes sú v Bratislave nielen policajné, ale aj politické manévre krajín Európskej únie. Koná sa totiž neformálny summit. Veľké očakávania a nádeje treba pribrzdiť už v úvode – keďže ide o neformálny summit, aj jeho výsledky môžu byť iba neformálne, nie záväzné. Pre Slovensko bude azda najdôležitejšie, aby sa stretnutie uskutočnilo bez akýchkoľvek rušivých problémov.

Je fajn, že sa schôdzka koná, keďže stretnutí na vrcholnej úrovni reprezentácií krajín EÚ nie je nikdy dosť. Obzvlášť v súčasnej situácii, kedy si lídri EÚ nechcú, nevedia alebo nedokážu poradiť so základnou otázkou – čo urobiť s rozbabranou Úniou. Presnejšie, ide o otázku o životaschopnosti Európskej únie. Spoločenstvo opúšťa Veľká Británia na základe rozhodnutia nie politikov, ale vôle ľudí, čo je pre politické reprezentácie oveľa nepríjemnejšie. Je to prvá odchádzajúca krajina, ale či aj posledná, nevie nikto.

Uvedenú otázku nevyrieši, samozrejme, ani bratislavský neformálny summit. Nie je to ani jeho cieľom, aj keď by sa mal otázkou brexitu aspoň vo všeobecnosti zaoberať. Je na škodu veci, že stretnutia sa nezúčastní reprezentácia Veľkej Británie, ale tak to vychádza z Vyhlásenia, ktoré lídri 27 krajín schválili krátko po oznámení výsledku referenda v júni 2016 a bolo ním, prirodzene, poznačené. Dnes už hlavy politikov vychladli a iba v predvečer bratislavského summitu schválil výbor europarlamentu odporúčanie, aby sa novým komisárom EÚ pre bezpečnostnú úniu stal Julian King z Veľkej Británie. Z čoho vidno, že ani európska kaša sa neje taká horúca, ako sa uvarí.

Tak či onak, ešte pred summitom možno konštatovať, že bude úspešný. Na európsky spôsob. Jeho účastníci budú spokojní a odznie aj veľa fráz o jeho význame. Pre Slovensko ide naozaj o historickú udalosť, keďže takéto stretnutie organizuje prvý raz. Bez akéhokoľvek zľahčovania však naozaj dôležité bude iné – ako sa politika krajín EÚ bude vyvíjať ďalej. Čo budú lídri únie a jej 27. krajín hovoriť a hlavne ako budú konať o pár týždňov po bratislavských manévroch.