Ivan Gašparovič vysvetlil, že legislatívna iniciatíva by prezidentovi pomohla pri niektorých sporných otázkach.
Autor TASR
Bratislava 13. septembra (TASR) - Kompetencie prezidenta SR by sa v budúcnosti mali posilniť. Myslí si to Ivan Gašparovič, ktorý v súčasnosti tento post zastáva už druhé volebné obdobie. "Podľa mňa by prezident mal mať aj určitú legislatívnu iniciatívu, aby mohol predkladať aj návrhy zákonov," uviedol.
Gašparovič vysvetlil, že legislatívna iniciatíva by prezidentovi pomohla pri niektorých sporných otázkach. V súčasnosti totiž hlava štátu môže v prípade nesúhlasu schválený zákon nepodpísať a vrátiť na prerokovanie naspäť do parlamentu. Poslanci však môžu veto prezidenta opätovným schválením prelomiť. "Mal som často inú predstavu o niektorých veciach, ktoré by zákon mal alebo nemal obsahovať," pripustil prezident na margo vlastných skúsenosti.
Predstaviť si Gašparovič vie aj to, že by sa hlava štátu pri niektorých vnútroštátnych otázkach mohla zúčastňovať na rokovaniach vlády a zaujať oficiálne stanovisko, ktoré by pritom nemuselo byť záväzné. "Bolo by také orientačné pre vládu," vysvetlil.
O nevyhnutnosti posilniť kompetencie hlavy štátu pri príležitosti výročia ústavy hovoril aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD). Podľa jeho slov súčasné právomoci prezidenta nezodpovedajú mandátu, ktorý dostáva vo voľbách. "Prezident volený priamo má oveľa silnejší mandát ako volený politikmi, z tohto by mal vyplývať aj rozsah jeho kompetencií," povedal Paška koncom augusta.
Tieto vyjadrenia však už vyvolali podozrenia zo strany opozície. Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo poznamenal, že by sociálni demokrati mohli chcieť posilniť kompetencie hlavy štátu pre svojho kandidáta, ktorým by sa podľa medializovaných informácií mohol stať aj súčasný premiér Robert Fico (Smer-SD). "Tu hrozí, keďže vidím, že sa odsúva ten ich termín ohlásenia kandidáta (Smeru-SD) na post prezidenta, že sa zmenia aj prezidentské právomoci, aby sa posilnila pozícia prezidenta a smerovali sme možno k nejakému prezidentskému systému," poznamenal Frešo po rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS v Polomke.
Gašparovič vysvetlil, že legislatívna iniciatíva by prezidentovi pomohla pri niektorých sporných otázkach. V súčasnosti totiž hlava štátu môže v prípade nesúhlasu schválený zákon nepodpísať a vrátiť na prerokovanie naspäť do parlamentu. Poslanci však môžu veto prezidenta opätovným schválením prelomiť. "Mal som často inú predstavu o niektorých veciach, ktoré by zákon mal alebo nemal obsahovať," pripustil prezident na margo vlastných skúsenosti.
Predstaviť si Gašparovič vie aj to, že by sa hlava štátu pri niektorých vnútroštátnych otázkach mohla zúčastňovať na rokovaniach vlády a zaujať oficiálne stanovisko, ktoré by pritom nemuselo byť záväzné. "Bolo by také orientačné pre vládu," vysvetlil.
O nevyhnutnosti posilniť kompetencie hlavy štátu pri príležitosti výročia ústavy hovoril aj predseda Národnej rady SR Pavol Paška (Smer-SD). Podľa jeho slov súčasné právomoci prezidenta nezodpovedajú mandátu, ktorý dostáva vo voľbách. "Prezident volený priamo má oveľa silnejší mandát ako volený politikmi, z tohto by mal vyplývať aj rozsah jeho kompetencií," povedal Paška koncom augusta.
Tieto vyjadrenia však už vyvolali podozrenia zo strany opozície. Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo poznamenal, že by sociálni demokrati mohli chcieť posilniť kompetencie hlavy štátu pre svojho kandidáta, ktorým by sa podľa medializovaných informácií mohol stať aj súčasný premiér Robert Fico (Smer-SD). "Tu hrozí, keďže vidím, že sa odsúva ten ich termín ohlásenia kandidáta (Smeru-SD) na post prezidenta, že sa zmenia aj prezidentské právomoci, aby sa posilnila pozícia prezidenta a smerovali sme možno k nejakému prezidentskému systému," poznamenal Frešo po rokovaní Ústrednej rady SDKÚ-DS v Polomke.