Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Antonín Zápotocký sa snažil dať Vianociam novú tvár - namiesto betlehemskej hviezdy žiarili hviezdy červené a Ježiško už medzičasom zostarol, narástli mu biele fúzy a stal sa z neho dedo Mráz.
Autor TASR
Bratislava 19. decembra (TASR) – Komunistický režim sa snažil najmä v 50. rokoch potlačiť vianočné tradície. Na jeseň v roku 1951 zrušil tradičné vianočné príspevky na darčeky. O rok neskôr vystúpil vtedajší premiér a neskorší prezident Antonín Zápotocký s prejavom, v ktorom sa snažil dať Vianociam novú tvár - namiesto betlehemskej hviezdy žiarili hviezdy červené a Ježiško už medzičasom zostarol, narástli mu biele fúzy a stal sa z neho dedo Mráz.
"Cez to všetko takáto snaha nebola úspešná a napríklad na slovenskom vidieku by sa ľudia vianočných zvykov nevzdali, dokonca aj na polnočnú sa chodilo do kostola, hoci inokedy sa za to mohli trochu hanbiť, alebo sa báť, aby nemali nepríjemnosti. Najmä ak pracovali napríklad v školstve, ako matka mojej ženy, ktorá bola učiteľka. Cez rok chodievala do kostola zahalená do šatky, aby ju nevidel riaditeľ, ale na Vianoce nebolo dôvod niečo skrývať," povedal pre TASR spisovateľ, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek. "Ani si nespomínam, že by na Slovensku niekto mal strach považovať Vianoce za sviatky, aj keď prišla konkurenčná firma v podobe deda Mráza. Vianoce sa dedo Mráz vystriedať neodvážil," dodal Feldek.
Po nástupe k moci komunisti uvažovali o myšlienke spojiť Vianoce s narodeninami Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý ich oslavoval zhodou okolností 21. decembra. Už v roku 1949 sa organizovali mohutné oslavy a vedenie komunistickej strany vytvorilo špeciálny vládny výbor, ktorý ich mal koordinovať. Jeho predsedom sa stal minister informácií Václav Kopecký.
Oveľa tvrdší krok prišiel 20. novembra 1951, keď vláda pod vedením Antonína Zápotockého výrazne škrtla vianočný príspevok – sociálnu dávku, na ktorú boli mnohí ľudia zvyknutí. Na konci roka sa konalo dokonca niekoľko menších štrajkov, ale bez úspechu, navyše sa v tom čase podobné delikty trestali veľmi prísne.
Zápotocký, ešte stále ako premiér, vystúpil 21. decembra 1952 so známym prejavom, v ktorom si vzal na mušku vianočné tradície. "Malý Ježiško ležiaci v chlieve na slame vedľa vola a oslíka, nad chlievom žiariaca betlehemská hviezda, to bol symbol starých Vianoc. Prečo? Mal pripomínať pracujúcim a chudobným, že patria len do chlieva. Keď sa mohol v chlieve narodiť a bývať Ježiško, prečo by ste tam nemohli bývať vy? Prečo by sa tam nemohli rodiť vaše deti? Tak sa prihovárali chudobným a pracujúcim bohatí a mocní. Časy sa ale zmenili, nastali mnohé zvraty. Ježiško vyrástol, zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný. Je pekne oblečený, v baranici a v kožuchu," prihováral sa deťom Antonín Zápotocký a nabádal ich, aby súdruhom Stalinovi i Gottwaldovi spravili radosť plnením svojich povinností.
Historik Petr Koura, autor knihy České Vianoce tvrdí, že prejav bol často reprodukovaný aj parodovaný, pretože sa radí k takým perlám, ako povestný príhovor komunistického lídra Miloša Jakeša v lete roku 1989 na Červenom Hrádku, v ktorom okrem iného zaznelo prirovnanie "kôl v plote".
"Dnes nám to pripadá úsmevné, ale toto zaznelo len niekoľko týždňov po procese s Rudolfom Slánskym," pripomína historik Petr Koura.
Podľa neho si komunisti nedovolili zrušiť Vianoce, ale snažili sa vymazať ich spojenie s narodením Ježiša Krista a vnútiť im sovietske a ateistické vzory. Bolo zakázané spievať koledy, z knižníc mizli knihy, v ktorých sa oslavovali Vianoce. A medzi deti naozaj chodil dedo Mráz, ktorý pricestoval napríklad do Košíc vlakom priamo zo Sovietskeho zväzu.
Neskôr, po roku 1956, bola verejná prezentácia Ježiška opäť povolená. Vianoce sa v 60. a 70. rokoch prezentovali ako konzumný sviatok. A hoci na polnočné omše nebolo zakázané chodiť, televízia sa im snažila konkurovať atraktívnym programom.
Ľubomírovi Feldekovi, ktorý vyrastal v Žiline, však na Vianoce počas jeho chlapčenských rokov ostali pekné spomienky: "Chodili sme do Púchova k babke a mali sme normálne Vianoce aj s chodením do kostola. K sviatkom patrili aj prskavky a ohňostroje."
Štedrý deň bol počas komunistického režimu normálnym pracovným dňom. Až Zákon č. 241/1993 Z. z. prijatý 27. októbra 1993 zaradil 24. december medzi dni pracovného pokoja.
"Cez to všetko takáto snaha nebola úspešná a napríklad na slovenskom vidieku by sa ľudia vianočných zvykov nevzdali, dokonca aj na polnočnú sa chodilo do kostola, hoci inokedy sa za to mohli trochu hanbiť, alebo sa báť, aby nemali nepríjemnosti. Najmä ak pracovali napríklad v školstve, ako matka mojej ženy, ktorá bola učiteľka. Cez rok chodievala do kostola zahalená do šatky, aby ju nevidel riaditeľ, ale na Vianoce nebolo dôvod niečo skrývať," povedal pre TASR spisovateľ, básnik a prekladateľ Ľubomír Feldek. "Ani si nespomínam, že by na Slovensku niekto mal strach považovať Vianoce za sviatky, aj keď prišla konkurenčná firma v podobe deda Mráza. Vianoce sa dedo Mráz vystriedať neodvážil," dodal Feldek.
Po nástupe k moci komunisti uvažovali o myšlienke spojiť Vianoce s narodeninami Josifa Vissarionoviča Stalina, ktorý ich oslavoval zhodou okolností 21. decembra. Už v roku 1949 sa organizovali mohutné oslavy a vedenie komunistickej strany vytvorilo špeciálny vládny výbor, ktorý ich mal koordinovať. Jeho predsedom sa stal minister informácií Václav Kopecký.
Oveľa tvrdší krok prišiel 20. novembra 1951, keď vláda pod vedením Antonína Zápotockého výrazne škrtla vianočný príspevok – sociálnu dávku, na ktorú boli mnohí ľudia zvyknutí. Na konci roka sa konalo dokonca niekoľko menších štrajkov, ale bez úspechu, navyše sa v tom čase podobné delikty trestali veľmi prísne.
Zápotocký, ešte stále ako premiér, vystúpil 21. decembra 1952 so známym prejavom, v ktorom si vzal na mušku vianočné tradície. "Malý Ježiško ležiaci v chlieve na slame vedľa vola a oslíka, nad chlievom žiariaca betlehemská hviezda, to bol symbol starých Vianoc. Prečo? Mal pripomínať pracujúcim a chudobným, že patria len do chlieva. Keď sa mohol v chlieve narodiť a bývať Ježiško, prečo by ste tam nemohli bývať vy? Prečo by sa tam nemohli rodiť vaše deti? Tak sa prihovárali chudobným a pracujúcim bohatí a mocní. Časy sa ale zmenili, nastali mnohé zvraty. Ježiško vyrástol, zostarol, narástli mu fúzy a stáva sa z neho dedo Mráz. Nechodí už nahý a otrhaný. Je pekne oblečený, v baranici a v kožuchu," prihováral sa deťom Antonín Zápotocký a nabádal ich, aby súdruhom Stalinovi i Gottwaldovi spravili radosť plnením svojich povinností.
Historik Petr Koura, autor knihy České Vianoce tvrdí, že prejav bol často reprodukovaný aj parodovaný, pretože sa radí k takým perlám, ako povestný príhovor komunistického lídra Miloša Jakeša v lete roku 1989 na Červenom Hrádku, v ktorom okrem iného zaznelo prirovnanie "kôl v plote".
"Dnes nám to pripadá úsmevné, ale toto zaznelo len niekoľko týždňov po procese s Rudolfom Slánskym," pripomína historik Petr Koura.
Podľa neho si komunisti nedovolili zrušiť Vianoce, ale snažili sa vymazať ich spojenie s narodením Ježiša Krista a vnútiť im sovietske a ateistické vzory. Bolo zakázané spievať koledy, z knižníc mizli knihy, v ktorých sa oslavovali Vianoce. A medzi deti naozaj chodil dedo Mráz, ktorý pricestoval napríklad do Košíc vlakom priamo zo Sovietskeho zväzu.
Neskôr, po roku 1956, bola verejná prezentácia Ježiška opäť povolená. Vianoce sa v 60. a 70. rokoch prezentovali ako konzumný sviatok. A hoci na polnočné omše nebolo zakázané chodiť, televízia sa im snažila konkurovať atraktívnym programom.
Ľubomírovi Feldekovi, ktorý vyrastal v Žiline, však na Vianoce počas jeho chlapčenských rokov ostali pekné spomienky: "Chodili sme do Púchova k babke a mali sme normálne Vianoce aj s chodením do kostola. K sviatkom patrili aj prskavky a ohňostroje."
Štedrý deň bol počas komunistického režimu normálnym pracovným dňom. Až Zákon č. 241/1993 Z. z. prijatý 27. októbra 1993 zaradil 24. december medzi dni pracovného pokoja.
