Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v návrhu koncepcie poukazuje na nevyhnutné legislatívne zmeny, reflektujúce aktuálnu situáciu.
Autor TASR
Bratislava 8. marca (TASR) – Štátna politika, zameraná na Slovákov v zahraničí, by sa mala výraznejšie upriamiť na motiváciu o návrat Slovákov, ktorí vycestovali do zahraničia zo socio-ekonomických dôvodov v poslednom desaťročí. Návratovú politiku smerom k novej slovenskej diaspóre, ako jednu z oblasti hlavných aktivít, formuluje návrh Koncepcie štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na obdobie rokov 2021 - 2025. Materiál je v medzirezortnom pripomienkovom konaní.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v dokumente zverejnil aj výsledky svojej ankety, v ktorej v roku 2020 u krajanov zisťoval postoje k otázke možnosti návratu do SR. "Až vyše 60 percent respondentov zvažuje návrat na Slovensko a vyše 76 percent pozná niekoho, kto túto možnosť zvažuje,“ uviedol úrad. Priblížil, že hlavnými motívmi pre krajanov, ktorí zvažujú návrat na Slovensko, je najmä rodina (takmer 60 percent), práca (vyše 20 percent) a štúdium (10 percent).
Navrhovanou úlohou v rámci koncepcie je preto vypracovať jednotný systém informovania novej slovenskej diaspóry o možnostiach zamestnania v SR pri návrate zo zahraničia. "Tiež vytvoriť schému na podporu začatia podnikania pre Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia,“ uvádzajú predkladatelia materiálu. Ciele sa majú zamerať aj na riešenie otázok sociálneho zabezpečenia rodín Slovákov žijúcich v zahraničí pri návrate do SR a zabezpečenia koncepčných záležitostí problematiky pracovnej migrácie a integrácie krajanov.
ÚSZŽ v predloženej koncepcii definuje všeobecne väčšiu pozornosť voči novým komunitám krajanov v zahraničí. Tvoria ich manuálne pracujúci ľudia v oblasti agrosektora či turizmu, ďalej vyššia stredná trieda zložená z výskumníkov, vedcov, technikov, a takisto študenti a stážisti, ktorí ostávajú v zahraničí. Charakterizuje ich to, že nemajú záujem o inštitucionálne spájanie sa s existujúcimi spolkami, prevláda medzi nimi komunikácia na neformálnej báze prostredníctvom sociálnych sietí. ÚSŽZ upozorňuje, že väčšina novej slovenskej krajanskej komunity nespadá pod zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. ÚSŽZ preto v návrhu koncepcie poukazuje na nevyhnutné legislatívne zmeny, reflektujúce aktuálnu situáciu.
Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) v dokumente zverejnil aj výsledky svojej ankety, v ktorej v roku 2020 u krajanov zisťoval postoje k otázke možnosti návratu do SR. "Až vyše 60 percent respondentov zvažuje návrat na Slovensko a vyše 76 percent pozná niekoho, kto túto možnosť zvažuje,“ uviedol úrad. Priblížil, že hlavnými motívmi pre krajanov, ktorí zvažujú návrat na Slovensko, je najmä rodina (takmer 60 percent), práca (vyše 20 percent) a štúdium (10 percent).
Navrhovanou úlohou v rámci koncepcie je preto vypracovať jednotný systém informovania novej slovenskej diaspóry o možnostiach zamestnania v SR pri návrate zo zahraničia. "Tiež vytvoriť schému na podporu začatia podnikania pre Slovákov vracajúcich sa zo zahraničia,“ uvádzajú predkladatelia materiálu. Ciele sa majú zamerať aj na riešenie otázok sociálneho zabezpečenia rodín Slovákov žijúcich v zahraničí pri návrate do SR a zabezpečenia koncepčných záležitostí problematiky pracovnej migrácie a integrácie krajanov.
ÚSZŽ v predloženej koncepcii definuje všeobecne väčšiu pozornosť voči novým komunitám krajanov v zahraničí. Tvoria ich manuálne pracujúci ľudia v oblasti agrosektora či turizmu, ďalej vyššia stredná trieda zložená z výskumníkov, vedcov, technikov, a takisto študenti a stážisti, ktorí ostávajú v zahraničí. Charakterizuje ich to, že nemajú záujem o inštitucionálne spájanie sa s existujúcimi spolkami, prevláda medzi nimi komunikácia na neformálnej báze prostredníctvom sociálnych sietí. ÚSŽZ upozorňuje, že väčšina novej slovenskej krajanskej komunity nespadá pod zákon o Slovákoch žijúcich v zahraničí. ÚSŽZ preto v návrhu koncepcie poukazuje na nevyhnutné legislatívne zmeny, reflektujúce aktuálnu situáciu.
