Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - OĽaNO chce rozšíriť kompetencie kontrolných výborov Národnej rady (NR) SR. Priznať by sa im mali aj vyšetrovacie právomoci. Vyplýva to z návrhu ústavného zákona, ktorý hnutie predložilo do parlamentu. Okrem toho chce umožniť zriadenie dočasného vyšetrovacieho výboru. Hnutie to navrhuje v novele rokovacieho poriadku NR SR a trestného zákona. Úlohou takéhoto výboru by malo byť vyšetrenie vecí verejného záujmu.
"Cieľom návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu," tvrdia poslanci OĽaNO v predloženej dôvodovej správe. Poukázali pri tom na aktuálne kauzy, ktoré podľa ich slov naznačujú prepojenie štátnej moci a justície s mafiou, ako aj účasť na korupčných trestných činoch a zneužívaní právomoci verejného činiteľa.
Parlament by mal v zmysle ich návrhu zriadiť vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Predkladatelia vysvetlili, že súčasťou procesu jeho zriadenia má byť aj presné vymedzenie veci verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená, a tiež určenie lehoty, v ktorej predloží výbor parlamentu správu o výsledku.
Desiati členovia vyšetrovacieho výboru majú byť volení NR SR na základe paritného zastúpenia politických strán, pričom päť by malo byť koaličných a päť opozičných. O konečnej vine a treste má rozhodovať vždy súd, orgány verejnej moci by mali mať povinnosť poskytnúť výboru pri vyšetrovaní potrebnú súčinnosť.
V novele rokovacieho poriadku zas OĽaNO poukázalo na význam dočasných vyšetrovacích výborov. Vidia ho v objasnení stavu veci verejného záujmu, ako aj znovuzískaní dôvery verejnosti. Dodali, že od dočasného vyšetrovacieho výboru možno očakávať aj návrhy, ktoré by do budúcna zabránili obchádzaniu zákona alebo výskytu toho istého problému. "Navyše, poukázanie na osoby, ktorých pričinením daný problém vznikol, zároveň umožní vyvodenie aspoň ústavno-politickej zodpovednosti," doplnilo hnutie.
"Cieľom návrhu ústavného zákona je rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu," tvrdia poslanci OĽaNO v predloženej dôvodovej správe. Poukázali pri tom na aktuálne kauzy, ktoré podľa ich slov naznačujú prepojenie štátnej moci a justície s mafiou, ako aj účasť na korupčných trestných činoch a zneužívaní právomoci verejného činiteľa.
Parlament by mal v zmysle ich návrhu zriadiť vyšetrovací výbor obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Predkladatelia vysvetlili, že súčasťou procesu jeho zriadenia má byť aj presné vymedzenie veci verejného záujmu, ktorá má byť vyšetrená, a tiež určenie lehoty, v ktorej predloží výbor parlamentu správu o výsledku.
Desiati členovia vyšetrovacieho výboru majú byť volení NR SR na základe paritného zastúpenia politických strán, pričom päť by malo byť koaličných a päť opozičných. O konečnej vine a treste má rozhodovať vždy súd, orgány verejnej moci by mali mať povinnosť poskytnúť výboru pri vyšetrovaní potrebnú súčinnosť.
V novele rokovacieho poriadku zas OĽaNO poukázalo na význam dočasných vyšetrovacích výborov. Vidia ho v objasnení stavu veci verejného záujmu, ako aj znovuzískaní dôvery verejnosti. Dodali, že od dočasného vyšetrovacieho výboru možno očakávať aj návrhy, ktoré by do budúcna zabránili obchádzaniu zákona alebo výskytu toho istého problému. "Navyše, poukázanie na osoby, ktorých pričinením daný problém vznikol, zároveň umožní vyvodenie aspoň ústavno-politickej zodpovednosti," doplnilo hnutie.
