Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri zahraničných vecí EÚ sa tiež venovali diskusii o narastajúcom napätí vo východnom Stredomorí.
Autor TASR
Berlín/Bratislava 28. augusta (TASR) - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok na neformálnom zasadnutí šéfov diplomacii členských štátov Európskej únie, ktoré sa v dňoch 27.-28. augusta konalo v Berlíne, rokoval spolu s nimi aj s izraelským rezortným partnerom Gabrielom Aškenazim. Témou rokovania bola situácia na Blízkom východe. TASR o tom v piatok informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ).
"Vítam a s veľmi opatrnou dávkou optimizmu vnímam, že sa veci na Blízkom východe môžu postupne pohnúť, samozrejme, malými krokmi zo slepej uličky, ktorá tu už trvá príliš dlho," povedal Korčok. Dodal, že je to predovšetkým na základe nedávno uzatvorenej historickej dohody medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi.
"Ukazuje sa, že normalizácia vzťahov medzi týmito krajinami je možná v tomto dôležitom regióne pokiaľ je politická vôľa," konštatoval slovenský minister.
V regióne Blízkeho východu sa podľa šéfa slovenskej diplomacie vytvára určitá dynamika, a to napriek tomu, že sa naďalej nedarí dostať za jeden rokovací stôl Izrael a Palestínu na priame rozhovory o usporiadaní ich vzťahov.
"A to je takzvané dvojštátne riešenie, teda koexistencia Izraela a Palestíny," povedal Korčok. U palestínskej politickej reprezentácie je podľa neho potrebné rešpektovať jej pozície, ale takisto treba vidieť to, že viaceré arabské štáty prehodnocujú postoj voči Izraelu.
"Podľa informácií, ktoré máme, bude toto pokračovať aj voči ďalším krajinám v regióne zo strany Izraela," doplnil šéf slovenskej diplomacie.
Určite by však podľa Korčoka pomohlo, keby nastala politická konsolidácia aj na palestínskej strane.
"Dôležité je tiež to, že napriek odlišnému postoju Európskej únie a Izraela k takzvanej jadrovej dohode s Iránom, aj ja uznávam legitímne výhrady voči pôsobeniu Iránu v regióne. Ide totiž o aktivity, ktoré neprispievajú k stabilite v regióne," poznamenal Korčok.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa tiež venovali diskusii o narastajúcom napätí vo východnom Stredomorí. Vyjadrili solidaritu s Gréckom a Cyprom a zdôraznili potrebu urgentnej deeskalácie, dialógu a dodržiavania medzinárodného práva.
"Toto je priestor pre diplomaciu, vítam, že sme ešte ponechali časový priestor do 23. septembra, aby Turecko ukončilo ilegálne aktivity v Stredomorí. V opačnom prípade sú na stole ďalšie sankcie voči Turecku. Osobne si to neželám, ale je neprijateľné, aby bola spochybňovaná suverenita a teritoriálna integrita týchto členských štátov EÚ," poznamenal minister Korčok.
Ministri podľa MZVEZ otvorili i diskusiu o vzťahoch s Ruskom, ktoré sú od roku 2014 zaťažené po anexii Krymu.
"Na našom postoji sa v tejto veci nič nemení, ale Slovensko si želá, aby sa v EÚ viedla hlbšia debata, ktorá bude viesť ku komplexnej stratégii vzťahov s Ruskom," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
"Vítam a s veľmi opatrnou dávkou optimizmu vnímam, že sa veci na Blízkom východe môžu postupne pohnúť, samozrejme, malými krokmi zo slepej uličky, ktorá tu už trvá príliš dlho," povedal Korčok. Dodal, že je to predovšetkým na základe nedávno uzatvorenej historickej dohody medzi Izraelom a Spojenými arabskými emirátmi.
"Ukazuje sa, že normalizácia vzťahov medzi týmito krajinami je možná v tomto dôležitom regióne pokiaľ je politická vôľa," konštatoval slovenský minister.
V regióne Blízkeho východu sa podľa šéfa slovenskej diplomacie vytvára určitá dynamika, a to napriek tomu, že sa naďalej nedarí dostať za jeden rokovací stôl Izrael a Palestínu na priame rozhovory o usporiadaní ich vzťahov.
"A to je takzvané dvojštátne riešenie, teda koexistencia Izraela a Palestíny," povedal Korčok. U palestínskej politickej reprezentácie je podľa neho potrebné rešpektovať jej pozície, ale takisto treba vidieť to, že viaceré arabské štáty prehodnocujú postoj voči Izraelu.
"Podľa informácií, ktoré máme, bude toto pokračovať aj voči ďalším krajinám v regióne zo strany Izraela," doplnil šéf slovenskej diplomacie.
Určite by však podľa Korčoka pomohlo, keby nastala politická konsolidácia aj na palestínskej strane.
"Dôležité je tiež to, že napriek odlišnému postoju Európskej únie a Izraela k takzvanej jadrovej dohode s Iránom, aj ja uznávam legitímne výhrady voči pôsobeniu Iránu v regióne. Ide totiž o aktivity, ktoré neprispievajú k stabilite v regióne," poznamenal Korčok.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa tiež venovali diskusii o narastajúcom napätí vo východnom Stredomorí. Vyjadrili solidaritu s Gréckom a Cyprom a zdôraznili potrebu urgentnej deeskalácie, dialógu a dodržiavania medzinárodného práva.
"Toto je priestor pre diplomaciu, vítam, že sme ešte ponechali časový priestor do 23. septembra, aby Turecko ukončilo ilegálne aktivity v Stredomorí. V opačnom prípade sú na stole ďalšie sankcie voči Turecku. Osobne si to neželám, ale je neprijateľné, aby bola spochybňovaná suverenita a teritoriálna integrita týchto členských štátov EÚ," poznamenal minister Korčok.
Ministri podľa MZVEZ otvorili i diskusiu o vzťahoch s Ruskom, ktoré sú od roku 2014 zaťažené po anexii Krymu.
"Na našom postoji sa v tejto veci nič nemení, ale Slovensko si želá, aby sa v EÚ viedla hlbšia debata, ktorá bude viesť ku komplexnej stratégii vzťahov s Ruskom," uzavrel šéf slovenskej diplomacie.
