Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prvý deň ministerských rokovaní sa týkal najmä situácie v Afganistane a reformného úsilia Aliancie.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 23. marca (TASR) - Ministri zahraničných vecí krajín Vyšehradskej štvorky (V4) sa v utorok v rámci prvého dňa zasadania Severoatlantickej rady (NAC) v Bruseli stretli s novým šéfom americkej diplomacie Antonym Blinkenom. Slovensko na tomto stretnutí zastupoval minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
Podľa neho stále platí, že Európa a Amerika sa potrebujú, musia držať spolu a reagovať na "rozbúrené more" udalostí vo zvyšku sveta. Aj stretnutie vo formáte V4 potvrdilo, že po ére Donalda Trumpa vniesol Blinken do komunikácie so spojencami z NATO nový tón. "Je menej veľkých slov a viac načúvania. Nie konfrontácia ako za Trumpa. Vie si so záujmom vypočuť ostatných," uviedol Korčok.
Prvý deň ministerských rokovaní sa týkal najmä situácie v Afganistane a reformného úsilia Aliancie. Rozhodnutie o tom, že by sa jednotky NATO mali do 1. mája stiahnuť z Afganistanu, stále nepadlo. Korčok ocenil pôsobenie slovenských vojakov v tejto krajine a zdôraznil, že sa robí všetko pre to, aby na tejto misii mali zaistenú maximálnu bezpečnosť.
"V Afganistane sa veľa urobilo za 20 rokov a verím, že raz dospejeme k situácii, že medzinárodné spoločenstvo opustí túto krajinu, ale teraz musíme byť opatrní, lebo sú tam veľké riziká," povedal Korčok. Aliancia už v Afganistane veľa investovala, mnoho ľudí prišlo o život, aj vojaci Aliancie, vrátane slovenských, aj preto ďalšie kroky treba robiť pozorne, "so skalpelom", a prijímať rozhodnutie o ukončení misie v momente, keď riziká plynúce z tejto krajiny budú minimálne. NATO je v tomto podľa neho zodpovedné a ohľaduplné.
Korčok v tejto súvislosti ocenil Blinkenov záväzok, že USA budú spojencov informovať o každom kroku, ktorý má viesť k dosiahnutiu mieru v Afganistane. Šéf slovenskej diplomacie zároveň privítal diskusie o prispôsobovaní sa Aliancie budúcnosti a zmenám vo svete, čo je cieľom konceptu NATO 2030.
"Začíname adaptáciu Aliancie na tento nebezpečný svet a tam sú veci, ktoré si NATO musí zachovať, napríklad článok 5, keď útok na jedného zo spojencov znamená útok na všetkých. Ale treba sa pozrieť do budúcnosti, či budeme ako aliancia obranná a politická, založená na hodnotách, ako sú demokracia a právny štát, schopní stále reagovať na nové výzvy," konštatoval Korčok.
Ministri pokračujú v rokovaniach v stredu. Hlavným bodom ich rokovaní budú vzťahy NATO s Ruskom.
Pozícia Slovenska voči plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) je dávno známa a nemá žiadnu spojitosť s postojom novej americkej administratívy. Uviedol to v utorok v Bruseli minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok po vystúpení nového šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena k spornému plynovodu.
Americký minister zahraničných vecí využil rokovania ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli aj na to, aby vyvinul tlak na Nemecko, aby odstúpilo od projektu Nord Stream 2 spájajúceho Rusko s Nemeckom a v tejto súvislosti pohrozil novými sankciami pre podniky, ktoré sa zúčastňujú na výstavbe plynovodu.
Korčok na otázku TASR, ako vníma vyjadrenia Blinkena v tejto záležitosti, odpovedal, že pozícia Slovenska k plynovodu Severný prúd 2 sa neodvíja od postoja Spojených štátov.
"Naša pozícia k tomuto projektu je dlhodobo známa. To nie je otázka ani novej administratívy USA, ani starej, ani súčasnej slovenskej vlády, ani tej predchádzajúcej. Tu je jasný postoj, že tento projekt nevnímame pozitívne preto, lebo podľa nás nezapadá do konceptu zvyšovania energetickej bezpečnosti. Neznižuje závislosť od jedného zdroja plynu, v tomto prípade z Ruskej federácie," povedal Korčok.
Šéf slovenskej diplomacie dodal, že kritizovaný plynovod posilňuje jednu vetvu dodávok plynu, na ktorú, ak dôjde k jej sprevádzkovaniu bez ďalších dohôd, bude doplácať aj Slovensko.
"My chceme zachovať tranzit cez Slovenskú republiku do západnej Európy," zdôraznil Korčok a v tejto súvislosti upozornil na kľúčovú pozíciu Ukrajiny, ktorá podľa neho nemôže byť obídená, lebo ide o strategicky významnú krajinu z hľadiska energetickej bezpečnosti. "Preto náš národný postoj je v tomto jasný," uviedol Korčok.
Podľa neho stále platí, že Európa a Amerika sa potrebujú, musia držať spolu a reagovať na "rozbúrené more" udalostí vo zvyšku sveta. Aj stretnutie vo formáte V4 potvrdilo, že po ére Donalda Trumpa vniesol Blinken do komunikácie so spojencami z NATO nový tón. "Je menej veľkých slov a viac načúvania. Nie konfrontácia ako za Trumpa. Vie si so záujmom vypočuť ostatných," uviedol Korčok.
Prvý deň ministerských rokovaní sa týkal najmä situácie v Afganistane a reformného úsilia Aliancie. Rozhodnutie o tom, že by sa jednotky NATO mali do 1. mája stiahnuť z Afganistanu, stále nepadlo. Korčok ocenil pôsobenie slovenských vojakov v tejto krajine a zdôraznil, že sa robí všetko pre to, aby na tejto misii mali zaistenú maximálnu bezpečnosť.
"V Afganistane sa veľa urobilo za 20 rokov a verím, že raz dospejeme k situácii, že medzinárodné spoločenstvo opustí túto krajinu, ale teraz musíme byť opatrní, lebo sú tam veľké riziká," povedal Korčok. Aliancia už v Afganistane veľa investovala, mnoho ľudí prišlo o život, aj vojaci Aliancie, vrátane slovenských, aj preto ďalšie kroky treba robiť pozorne, "so skalpelom", a prijímať rozhodnutie o ukončení misie v momente, keď riziká plynúce z tejto krajiny budú minimálne. NATO je v tomto podľa neho zodpovedné a ohľaduplné.
Korčok v tejto súvislosti ocenil Blinkenov záväzok, že USA budú spojencov informovať o každom kroku, ktorý má viesť k dosiahnutiu mieru v Afganistane. Šéf slovenskej diplomacie zároveň privítal diskusie o prispôsobovaní sa Aliancie budúcnosti a zmenám vo svete, čo je cieľom konceptu NATO 2030.
"Začíname adaptáciu Aliancie na tento nebezpečný svet a tam sú veci, ktoré si NATO musí zachovať, napríklad článok 5, keď útok na jedného zo spojencov znamená útok na všetkých. Ale treba sa pozrieť do budúcnosti, či budeme ako aliancia obranná a politická, založená na hodnotách, ako sú demokracia a právny štát, schopní stále reagovať na nové výzvy," konštatoval Korčok.
Ministri pokračujú v rokovaniach v stredu. Hlavným bodom ich rokovaní budú vzťahy NATO s Ruskom.
Korčok: Pozícia SR k projektu Nord Stream 2 nie je ovplyvnená postojom USA
Pozícia Slovenska voči plynovodu Severný prúd 2 (Nord Stream 2) je dávno známa a nemá žiadnu spojitosť s postojom novej americkej administratívy. Uviedol to v utorok v Bruseli minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok po vystúpení nového šéfa americkej diplomacie Antonyho Blinkena k spornému plynovodu.
Americký minister zahraničných vecí využil rokovania ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli aj na to, aby vyvinul tlak na Nemecko, aby odstúpilo od projektu Nord Stream 2 spájajúceho Rusko s Nemeckom a v tejto súvislosti pohrozil novými sankciami pre podniky, ktoré sa zúčastňujú na výstavbe plynovodu.
Korčok na otázku TASR, ako vníma vyjadrenia Blinkena v tejto záležitosti, odpovedal, že pozícia Slovenska k plynovodu Severný prúd 2 sa neodvíja od postoja Spojených štátov.
"Naša pozícia k tomuto projektu je dlhodobo známa. To nie je otázka ani novej administratívy USA, ani starej, ani súčasnej slovenskej vlády, ani tej predchádzajúcej. Tu je jasný postoj, že tento projekt nevnímame pozitívne preto, lebo podľa nás nezapadá do konceptu zvyšovania energetickej bezpečnosti. Neznižuje závislosť od jedného zdroja plynu, v tomto prípade z Ruskej federácie," povedal Korčok.
Šéf slovenskej diplomacie dodal, že kritizovaný plynovod posilňuje jednu vetvu dodávok plynu, na ktorú, ak dôjde k jej sprevádzkovaniu bez ďalších dohôd, bude doplácať aj Slovensko.
"My chceme zachovať tranzit cez Slovenskú republiku do západnej Európy," zdôraznil Korčok a v tejto súvislosti upozornil na kľúčovú pozíciu Ukrajiny, ktorá podľa neho nemôže byť obídená, lebo ide o strategicky významnú krajinu z hľadiska energetickej bezpečnosti. "Preto náš národný postoj je v tomto jasný," uviedol Korčok.
