Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov aliancie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. januára (TASR) - V Severoatlantickej aliancii (NATO) uvažujú o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po zahraničnom výbore v Národnej rade SR. Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie urobené nebolo. O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po 1000 vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.
"To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch. "Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej," uviedol.
Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach. "Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné," zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.
Podpredseda parlamentu a člen Zahraničného výboru Národnej rady SR Milan Laurenčík (SaS) povedal, že na výbore ani stredajšom (26. 1.) zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa o úvahách o prípadnom vyslaní síl na územie SR nediskutovalo.
Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah. O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo - chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov Aliancie - dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.
Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100.000 svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.
"To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch. "Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej," uviedol.
Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach. "Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné," zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.
Podpredseda parlamentu a člen Zahraničného výboru Národnej rady SR Milan Laurenčík (SaS) povedal, že na výbore ani stredajšom (26. 1.) zasadnutí Bezpečnostnej rady SR sa o úvahách o prípadnom vyslaní síl na územie SR nediskutovalo.
Prípadné vyslanie posíl aj na Slovensko je zatiaľ v rovine úvah. O vyslaní ďalších stoviek vojakov do východnej Európy uvažuje aj Spojené kráľovstvo - chce tak urobiť pred prípadnou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktoré zhromaždilo popri ukrajinskej hranici desaťtisíce svojich vojakov a zbrane. Takáto misia sa podľa britskej stanice pod záštitou NATO uskutoční, len ak s tým bude súhlasiť všetkých 30 členských štátov Aliancie - dokonca aj v prípade, že dotknuté krajiny nenasadia vlastných vojakov.
Moskva pred vyše mesiacom požiadala Spojené štáty a organizáciu NATO o rozsiahle bezpečnostné záruky vrátane toho, aby sa Aliancia nerozšírila o Ukrajinu.
Rusko v poslednom období blízko hraníc s Ukrajinou zhromaždilo približne 100.000 svojich vojakov, čo Západ považuje za možnú prípravu na inváziu na Ukrajinu. Spojené štáty a ich spojenci Rusku pohrozili, že ak zaútočí na Ukrajinu, zavedú proti nemu tvrdé sankcie. Rusko popiera, že plánuje Ukrajinu napadnúť.