Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ministri zahraničných vecí krajín V4 sa na rokovaniach zamerali aj na prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy, podčiarkli potrebu upevnenia demokratických a hodnotových pilierov EÚ.
Autor TASR
Lodž 14. mája (TASR) - Zhodnotenie 30 rokov vyšehradskej spolupráce, prezentovanie spoločných pozícií na medzinárodných fórach, diskusia o budúcnosti Európy i o transatlantických vzťahoch boli témami piatkového rokovania ministrov zahraničných vecí Slovenska, Poľska, Českej republiky a Maďarska. Stretnutie šéfov diplomacií krajín Vyšehradskej skupiny (V4) sa uskutočnilo v meste Lodž z iniciatívy poľského predsedníctva vo V4.
Slovensko na rokovaní zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
"Vyšehradská spolupráca priniesla za ostatné tri desaťročia pre náš región, ako aj pre jednotlivé štáty konkrétne výsledky, ktoré vychádzajú predovšetkým z úspešnej integrácie do európskych a euroatlantických štruktúr. Chceme aj naďalej spolupracovať a spoločnými riešeniami prispievať k budovaniu silnej a konkurencieschopnej Európskej únie," uviedol Korčok.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je V4 dôležitou platformou regionálnej spolupráce vo viacerých oblastiach vrátane infraštruktúry, bezpečnosti, zdravotníctva, energetiky a kultúry. Ministri na rokovaní ocenili prínos Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý vznikol pred 21 rokmi v Bratislave, a venovali sa aj obnove ekonomiky a posilneniu hospodárskej spolupráce po skončení pandémie.
"Pre Slovensko ako jeden z najviac priemyselne orientovaných členských štátov EÚ je kľúčové, aby si priemysel zachoval globálnu konkurencieschopnosť v rámci zelenej ekonomiky a digitálnej transformácie. Je v našom záujme, aby sme podporovali investície do tzv. zelených zamestnaní a dlhodobo udržateľných technologických riešení," povedal Korčok.
Ministri zahraničných vecí krajín V4 sa na rokovaniach zamerali aj na prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy, podčiarkli potrebu upevnenia demokratických a hodnotových pilierov EÚ, ako aj zvýšenie odolnosti európskeho hospodárstva a väčšej autonómie v kľúčových odvetviach pri zachovaní princípov otvorenej ekonomiky.
V diskusii o transatlantických vzťahoch ministri vyzdvihli záujem novej americkej administratívy spolupracovať s Európou. Zhodli sa na tom, že EÚ by mala ostať prirodzeným strategickým partnerom pre USA v tých oblastiach, ktoré sú prospešné pre obe strany Atlantiku, vrátane hospodárskej a technologickej spolupráce i v boji proti klimatickým zmenám.
Slovensko na rokovaní zastupoval minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
"Vyšehradská spolupráca priniesla za ostatné tri desaťročia pre náš región, ako aj pre jednotlivé štáty konkrétne výsledky, ktoré vychádzajú predovšetkým z úspešnej integrácie do európskych a euroatlantických štruktúr. Chceme aj naďalej spolupracovať a spoločnými riešeniami prispievať k budovaniu silnej a konkurencieschopnej Európskej únie," uviedol Korčok.
Podľa šéfa slovenskej diplomacie je V4 dôležitou platformou regionálnej spolupráce vo viacerých oblastiach vrátane infraštruktúry, bezpečnosti, zdravotníctva, energetiky a kultúry. Ministri na rokovaní ocenili prínos Medzinárodného vyšehradského fondu, ktorý vznikol pred 21 rokmi v Bratislave, a venovali sa aj obnove ekonomiky a posilneniu hospodárskej spolupráce po skončení pandémie.
"Pre Slovensko ako jeden z najviac priemyselne orientovaných členských štátov EÚ je kľúčové, aby si priemysel zachoval globálnu konkurencieschopnosť v rámci zelenej ekonomiky a digitálnej transformácie. Je v našom záujme, aby sme podporovali investície do tzv. zelených zamestnaní a dlhodobo udržateľných technologických riešení," povedal Korčok.
Ministri zahraničných vecí krajín V4 sa na rokovaniach zamerali aj na prebiehajúcu Konferenciu o budúcnosti Európy, podčiarkli potrebu upevnenia demokratických a hodnotových pilierov EÚ, ako aj zvýšenie odolnosti európskeho hospodárstva a väčšej autonómie v kľúčových odvetviach pri zachovaní princípov otvorenej ekonomiky.
V diskusii o transatlantických vzťahoch ministri vyzdvihli záujem novej americkej administratívy spolupracovať s Európou. Zhodli sa na tom, že EÚ by mala ostať prirodzeným strategickým partnerom pre USA v tých oblastiach, ktoré sú prospešné pre obe strany Atlantiku, vrátane hospodárskej a technologickej spolupráce i v boji proti klimatickým zmenám.
