Brusel 5. decembra (TASR) - Štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok sa v utorok zúčastnil v Bruseli na pracovnom obede ministrov zahraničných vecí EÚ so šéfom americkej diplomacie Rexom Tillersonom, ktorého hostiteľkou bola šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová.

Korčok v stanovisku pre médiá uviedol, že hlavnými témami diskusií boli otázky vzájomných vzťahov EÚ a USA, iránsky jadrový program, situácia na východe Ukrajiny, vzťahy s Ruskom, ako aj blízkovýchodný mierový proces.

Išlo o prvé stretnutie predstaviteľov EÚ a USA na úrovni ministrov zahraničných vecí počas pôsobenia administratívy prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Korčoka potvrdilo význam transatlantických vzťahov pre bezpečnosť a prosperitu obyvateľov na oboch stranách Atlantiku.

"Práve v období neistoty, regionálnych konfliktov, napätej globálnej bezpečnostnej situácie a mnohých dezinformácií si potrebujeme pripomínať, na čom stojí naša bezpečnosť - jej základom je spolupráca EÚ a USA založená na dôvere a spoločných hodnotách," povedal Korčok.

Na stretnutí rezonovala aj otázka vzťahov s Ruskom, kde sa Únia a USA zhodujú v tom, že zlepšenie vzťahov s Ruskom je možné jedine na základe riešenia konfliktu na východe Ukrajiny vrátane obnovy jej suverenity a územnej integrity.

"Minský proces môže byť úspešný len vtedy, ak k tomuto riešeniu prispejú obe strany," uviedol Korčok s tým, že takéto stretnutia sú zároveň príležitosťou na to, aby spojenci mohli otvorene diskutovať o otázkach, v ktorých sa ich názory rozchádzajú. "Mám na mysli konkrétne otázky obchodu, kde síce rokovania o obchodnej dohode medzi EÚ a USA nenapredujú, ale to by nám nemalo brániť v ambícii naďalej spoločne formovať a presadzovať pravidlá medzinárodného obchodu," vysvetlil.

Korčok v tejto súvislosti zvýraznil nevyhnutnosť spolupráce EÚ a USA na západnom Balkáne, kde "sme svedkami snáh odradiť krajiny regiónu od ich jasnej a slobodnej proeurópskej orientácie".

EÚ musí vytvoriť silný európsky pilier v rámci NATO, tvrdí Korčok

Užšia spolupráca medzi NATO a Európskou úniou bola hlavnou témou utorňajšieho stretnutia Severoatlantickej rady so šéfkou diplomacie EÚ Federicou Mogheriniovou. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok v rámci prvého dňa rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.

Podľa Korčoka sa spolupráca oboch organizácií zásadne posunula ďalej. Za posledné dva roky sa v tomto smere urobil väčší pokrok ako za uplynulé dve desaťročia.



Aj na ministerskom stretnutí v Bruseli sa spomenula agenda štruktúrovanej obrannej spolupráce krajín EÚ (PESCO), kde Korčok zdôraznil, že nejde o vytvorenie európskej armády. "Nechceme duplikovať niektoré procesy, pretože máme jedny ozbrojené sily, máme dve organizácie a tie musia lepšie spolupracovať, ale predovšetkým sa musíme zamerať na to, aby my v Európe sme robili viac pre tieto vojenské spôsobilosti a aby sme mali silný európsky pilier v rámci NATO, ktorý aj nám Európanom umožní mať ešte silnejšiu zahraničnú politiku," vysvetlil.

Podľa Korčoka užšie vzťahy NATO a EÚ treba vnímať aj optikou rôznych misií v zahraničí, kde obe inštitúcie musia spolupracovať a rovnako obe strany čelia hybridným a kybernetickým hrozbám, preto si treba vymieňať skúsenosti a spájať sily.

Pracovná večera ministrov je zameraná na vzťahy aliancie s Ruskom, kde podľa Korčoka treba otvorene hovoriť o tom, kam sa tieto vzťahy posunuli. Dôvodom je situácia na Ukrajine, kde NATO trvá na svojich záväzkoch, podľa ktorých sa musí zmeniť správanie Ruska, čo umožní hľadať politické riešenie situácie na východe Ukrajiny. "Bez ústretových krokov Ruska sa ťažko môžeme posunúť ďalej," skonštatoval Korčok.

Korčok víta politiku otvorených dverí NATO najmä s odkazom na Balkán

Slovensko podporuje politiku otvorených dverí Severoatlantickej aliancie. Uviedol to v utorok v Bruseli štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.

Táto téma bola súčasťou agendy dvojdňového zasadnutia ministrov zahraničných vecí členských krajín NATO, ktoré sa v utorok začalo v bruselskom sídle aliancie.

"Vystupujem za to, aby si aliancia podržala otvorené dvere pre ďalšie krajiny, najmä na západnom Balkáne. Aj pre Slovensko to bol krok, o ktorý sme sa dlho usilovali a tieto krajiny tiež vidia istú motiváciu doma, aby sa transformovali a prispôsobovali svoje ozbrojené sily," povedal Korčok. Pripomenul, že kandidátske krajiny v mnohých oblastiach pokrok robia a očakávajú jasné signály od NATO. Ako vhodný príklad uviedol Macedónsko, ktoré nedávno navštívil.



Na budúci rok bude summit aliancie v Bruseli a terajší spojenci podľa neho nemôžu uchádzačom o členstvo zobrať motiváciu a aj napriek dosiahnutému pokroku im odkázať, že dvere sú zatvorené.

"Nehovorím, že sa to má stať zajtra či na budúci rok, ale musí tu byť silný odkaz, ktorý udrží motiváciu týchto krajín," spresnil.

Na otázku TASR ako aliancia reaguje na obvinenia Moskvy, že aktivita NATO na Balkáne ohrozuje záujmy Ruska, Korčok pripomenul, že ide o známy a pomerne starý argument ruskej strany.

"To nie je NATO, ktoré sa aktivizuje na Balkáne. Je to slobodná voľba týchto krajín. Tieto krajiny si zvolili európsku perspektívu, vidia v NATO tú najlepšiu garanciu bezpečnosti a ochrany, tak ako aj Slovensko. To nie je žiadna invázia NATO do tohto regiónu," upozornil Korčok. Spresnil, že ide o krajiny, ktoré sa hlásia k našim hodnotám a vníma to ako legitímnu záležitosť každého štátu zachovať si princíp slobodnej voľby.

Posledným, v poradí 29. členom aliancie sa stala v júli tohto roku Čierna Hora. Ďalšími kandidátmi na členstvo v NATO sú Bosna a Hercegovina, Gruzínsko a Macedónsko.