Za cestu, ako zviditeľniť slovenské umenie na trhu, Korčok považuje neuzatváranie sa do slovenských inštitútov, ale dostať slovenské umenie do tamojších verejných inštitúcií.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (TASR) - Na to, aby ste uspeli pri obhajobe záujmov Slovenskej republiky, je dôležité, ako nás vnímajú naši partneri. Práve cez kultúru a umenie im môžeme ponúknuť istý obraz o našej krajine, možno aj trochu lepší, ako to v skutočnosti je. V utorok to v relácii Hlboká Online na TASR TV uviedol minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok.
"Ja som vďačný všetkým protagonistom, predstaviteľom umenia, ľuďom s úžasným kumštom, s ktorými môžeme spolupracovať a robiť cez kultúru a umenie našu krajinu možno krajšiu, v každom prípade zapamätateľnejšiu. A keď sa chcete v tom veľkom svete odlíšiť pred širokým publikom, tak som hlboko presvedčený, že to ide cez emóciu - a čo iné vzbudzuje emócie, ak nie kultúra a umenie," vysvetlil Korčok, prečo sa snaží v rámci diplomacie tlačiť kultúru do popredia.
Myslí si, že dať o sebe vo svete vedieť ako o kultúrnom priestore je veľmi dôležité aj v diplomacii a má to podľa neho aj obrovský ekonomický význam.
Za cestu, ako zviditeľniť slovenské umenie na trhu, Korčok považuje neuzatváranie sa do slovenských inštitútov, ale dostať slovenské umenie do tamojších verejných inštitúcií. Ako pripomenul, slovenské inštitúty pôsobia v deviatich svetových metropolách.
Riaditeľ Slovenského Inštitútu v Jeruzaleme Jakub Urik uviedol, že dostať slovenské umenie do sveta nie je ľahké. Preto ho teší, že v Izraeli je o naše umenie obrovský záujem naprieč všetkými žánrami.
"Keď sa budeme držať kvality a toho najlepšieho, čo v daných segmentoch kultúry máme, tak je nám úplne jasné, kadiaľ máme ísť," načrtol koncepciu prezentovania slovenskej kultúry v zahraničí.
Budúcnosť kultúrnej diplomacie za súčasného nastavenia vidí Urik pozitívne. "Cítim, že kultúrna diplomacia je medzi prioritami slovenskej zahraničnej politiky," dodal.
Herečka Vica Kerekes vyjadrila sklamanie, že slovenské ani české umenie sa nedostáva do Maďarska a naopak. "Žijeme vedľa seba a neviem, prečo to nefunguje. Pritom vznikajú slovensko-maďarsko alebo česko-slovenské filmy... Chápem, že distribútori chcú mať istotu, že zarobia, ale dať peniaze do kultúry nie je tom, že si zarobím. Musím investovať," skonštatovala.
Šéf slovenskej diplomacie súhlasí, že v strednej Európe by sme mali viac dbať na vzájomné kultúrne poznanie. Stredoeurópsky región začína byť podľa neho vnímaný aj v Európskej únii najmä ako politický priestor, voči čomu sa podľa svojich slov ohradzuje, lebo si nemyslí, že je to dobre.
Korčok v rámci propagácie slovenskej kultúry v zahraničí spomenul koncert v New Yorku s názvom Slováci v Carnegie Hall, ktorý usporiadal ako vtedajší veľvyslanec SR v USA. Na podujatí sa predstavil aj hudobník Martin Valihora.
"Jedna vec je kultúru používať ako komunikačný nástroj v zahraničnej politike, ale druhá vec je dávať aj priestor slovenskej kultúre smerom do sveta, vytvárať jej príležitosti," povedal Valihora. Dodal, že ďalší spôsob, ako upriamiť pozornosť na slovenských umelcov, je postaviť ich na spoločné pódium so zahraničnými interpretmi.
Utorková diskusia na tému "Kultúrna diplomacia ako najlepšia forma prezentácie SR v zahraničí" bola v poradí 11. dielom cyklu relácií Hlboká Online, ktorá sa pripravuje v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ SR), ktoré má gesciu nad obsahom.
"Ja som vďačný všetkým protagonistom, predstaviteľom umenia, ľuďom s úžasným kumštom, s ktorými môžeme spolupracovať a robiť cez kultúru a umenie našu krajinu možno krajšiu, v každom prípade zapamätateľnejšiu. A keď sa chcete v tom veľkom svete odlíšiť pred širokým publikom, tak som hlboko presvedčený, že to ide cez emóciu - a čo iné vzbudzuje emócie, ak nie kultúra a umenie," vysvetlil Korčok, prečo sa snaží v rámci diplomacie tlačiť kultúru do popredia.
Myslí si, že dať o sebe vo svete vedieť ako o kultúrnom priestore je veľmi dôležité aj v diplomacii a má to podľa neho aj obrovský ekonomický význam.
Za cestu, ako zviditeľniť slovenské umenie na trhu, Korčok považuje neuzatváranie sa do slovenských inštitútov, ale dostať slovenské umenie do tamojších verejných inštitúcií. Ako pripomenul, slovenské inštitúty pôsobia v deviatich svetových metropolách.
Riaditeľ Slovenského Inštitútu v Jeruzaleme Jakub Urik uviedol, že dostať slovenské umenie do sveta nie je ľahké. Preto ho teší, že v Izraeli je o naše umenie obrovský záujem naprieč všetkými žánrami.
"Keď sa budeme držať kvality a toho najlepšieho, čo v daných segmentoch kultúry máme, tak je nám úplne jasné, kadiaľ máme ísť," načrtol koncepciu prezentovania slovenskej kultúry v zahraničí.
Budúcnosť kultúrnej diplomacie za súčasného nastavenia vidí Urik pozitívne. "Cítim, že kultúrna diplomacia je medzi prioritami slovenskej zahraničnej politiky," dodal.
Herečka Vica Kerekes vyjadrila sklamanie, že slovenské ani české umenie sa nedostáva do Maďarska a naopak. "Žijeme vedľa seba a neviem, prečo to nefunguje. Pritom vznikajú slovensko-maďarsko alebo česko-slovenské filmy... Chápem, že distribútori chcú mať istotu, že zarobia, ale dať peniaze do kultúry nie je tom, že si zarobím. Musím investovať," skonštatovala.
Šéf slovenskej diplomacie súhlasí, že v strednej Európe by sme mali viac dbať na vzájomné kultúrne poznanie. Stredoeurópsky región začína byť podľa neho vnímaný aj v Európskej únii najmä ako politický priestor, voči čomu sa podľa svojich slov ohradzuje, lebo si nemyslí, že je to dobre.
Korčok v rámci propagácie slovenskej kultúry v zahraničí spomenul koncert v New Yorku s názvom Slováci v Carnegie Hall, ktorý usporiadal ako vtedajší veľvyslanec SR v USA. Na podujatí sa predstavil aj hudobník Martin Valihora.
"Jedna vec je kultúru používať ako komunikačný nástroj v zahraničnej politike, ale druhá vec je dávať aj priestor slovenskej kultúre smerom do sveta, vytvárať jej príležitosti," povedal Valihora. Dodal, že ďalší spôsob, ako upriamiť pozornosť na slovenských umelcov, je postaviť ich na spoločné pódium so zahraničnými interpretmi.
Utorková diskusia na tému "Kultúrna diplomacia ako najlepšia forma prezentácie SR v zahraničí" bola v poradí 11. dielom cyklu relácií Hlboká Online, ktorá sa pripravuje v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ SR), ktoré má gesciu nad obsahom.