Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slávenie Veľkonočnej nedele sa pre nich začalo v sobotu večer Večierňou a liturgiou.
Autor TASR
Košice 27. marca (TASR) – Gréckokatolícki veriaci dnes slávia Zmŕtvychvstanie Ježiša Krista, alebo Paschu. Slávenie Veľkonočnej nedele sa pre nich začalo v sobotu večer Večierňou a liturgiou, ktorá je podľa Róberta Jágra, sekretára košického gréckokatolíckeho arcibiskupa Milana Chautura, úvodnou bohoslužbou do všetkých sviatočných momentov.
"Túto bohoslužbu začínajú kňazi v tmavých bordových rúchach a potom sa pri čítaní z evanjelia, v ktorom sa hovorí o tom, že ženy prichádzajú k hrobu a nachádzajú ho prázdny, kňazi obliekajú do svetlého rúcha. Toto je prvý moment prechodu do slávenia," priblížil Jáger.
Ráno o piatej hodine sa v Katedrálnom chráme narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach konala bohoslužba, utiereň Vzkriesenia. "Je popretkávaná starovekým hymnom zo 4. storočia, ktorý znie: Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Utiereň sa začínala v tme, pri svetle sviečok a končila sa už pri dennom svetle. Aj toto je symbol prechodu z tmy do svetla, zo smrti do života," uviedol sekretár arcibiskupa.
Následne sa konalo požehnanie veľkonočných jedál, ktoré si veriaci priniesli so sebou. "Toto požehnanie je typické pre túto karpatskú kotlinu tu u nás," priblížil Jáger.
Počas dňa sa v chrámoch konali eucharistické slávnosti, liturgie. Sviatok Kristovho zmŕtvychvstania je podľa Jágra potvrdením toho, že cesta Ježiša z Nazareta je cestou Božou, ktorú môže každý človek nasledovať.
"Význam Veľkej noci, vzkriesenia, je v tom, že Ježiš vstáva z mŕtvych, a tým pádom otvára cestu do života, ktorý sa nikdy nekončí pre každého, kto ho nasleduje," skonštatoval Jáger.
Sviatočný charakter, ktorým sa zvýrazňuje Kristovo zmŕtvychvstanie pokračuje podľa jeho slov celý nasledujúci týždeň, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň.
"V staroveku, minimálne do 4. storočia máme podrobný popis týchto slávení. Tí, ktorí boli na veľkú alebo Bielu sobotu pokrstení, ďalších 40 dní nosili biele sviatočné rúcho. To, čo zostalo z tej starobylej praxe, je, že Svetlý týždeň je charakterizovaný práve svetlom, ktoré má prežiariť každý krok, každú myšlienku, všetky aj tie spoločenské, politické postoje, a tiež našu prítomnosť ako kresťanov v tejto našej kultúre," dodal Jáger.
"Túto bohoslužbu začínajú kňazi v tmavých bordových rúchach a potom sa pri čítaní z evanjelia, v ktorom sa hovorí o tom, že ženy prichádzajú k hrobu a nachádzajú ho prázdny, kňazi obliekajú do svetlého rúcha. Toto je prvý moment prechodu do slávenia," priblížil Jáger.
Ráno o piatej hodine sa v Katedrálnom chráme narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach konala bohoslužba, utiereň Vzkriesenia. "Je popretkávaná starovekým hymnom zo 4. storočia, ktorý znie: Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval. Utiereň sa začínala v tme, pri svetle sviečok a končila sa už pri dennom svetle. Aj toto je symbol prechodu z tmy do svetla, zo smrti do života," uviedol sekretár arcibiskupa.
Následne sa konalo požehnanie veľkonočných jedál, ktoré si veriaci priniesli so sebou. "Toto požehnanie je typické pre túto karpatskú kotlinu tu u nás," priblížil Jáger.
Počas dňa sa v chrámoch konali eucharistické slávnosti, liturgie. Sviatok Kristovho zmŕtvychvstania je podľa Jágra potvrdením toho, že cesta Ježiša z Nazareta je cestou Božou, ktorú môže každý človek nasledovať.
"Význam Veľkej noci, vzkriesenia, je v tom, že Ježiš vstáva z mŕtvych, a tým pádom otvára cestu do života, ktorý sa nikdy nekončí pre každého, kto ho nasleduje," skonštatoval Jáger.
Sviatočný charakter, ktorým sa zvýrazňuje Kristovo zmŕtvychvstanie pokračuje podľa jeho slov celý nasledujúci týždeň, ktorý sa nazýva Svetlý týždeň.
"V staroveku, minimálne do 4. storočia máme podrobný popis týchto slávení. Tí, ktorí boli na veľkú alebo Bielu sobotu pokrstení, ďalších 40 dní nosili biele sviatočné rúcho. To, čo zostalo z tej starobylej praxe, je, že Svetlý týždeň je charakterizovaný práve svetlom, ktoré má prežiariť každý krok, každú myšlienku, všetky aj tie spoločenské, politické postoje, a tiež našu prítomnosť ako kresťanov v tejto našej kultúre," dodal Jáger.
