Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zástupcovia mesta, mestských častí, Ústavného súdu SR a členovia Konfederácie politických väzňov položili kytice pri pamätných tabuliach na Hlavnej ulici v Košiciach.
Autor TASR
Košice 17. novembra (TASR) – Udalosti 17. novembra 1989 a obete komunistického režimu si dnes položením kytíc pri pamätných tabuliach na Hlavnej ulici v Košiciach pripomenuli zástupcovia mesta, mestských častí, Ústavného súdu SR a členovia Konfederácie politických väzňov.
"Vždy som 17. november vnímal ako pozitívny sviatok, keď naša krajina pokojne zmenila smerovanie k slobodnej a demokratickej spoločnosti. Stalo sa to bez násilia a obetí na životoch a možno aj preto sme nadobudli dojem, že po tejto ceste neboli žiadne obete, ale nie je to pravda. V roku 1939 študenti v Prahe protestovali proti fašistickej okupácii, deväť z nich bolo 17. novembra popravených a ďalších viac ako tisíc bolo deportovaných do koncentračného tábora a mnohí tento pobyt neprežili," povedal vo svojom príhovore asistent primátora mesta Košice Radoslav Jenčuš.
Ako ďalej uviedol, aj keď v roku 1989 spoločenské zmeny prešli bez veľkých násilností, cesta k nim bola vydláždená justičnými vraždami, prenasledovaním a zmarenými osudmi.
"Násilie, utrpenie, ani smrť nezabránili ľuďom naďalej bojovať za slobodu a demokraciu. Ich statočnosť a hrdinstvo neboli zbytočné a nebudú zabudnuté. Sú pre nás vzorom, príkladom a zároveň záväzkom, aby sme si vážili i keď nie celkom dokonalú slobodu a demokraciu, v ktorej dnes môžeme žiť," skonštatoval Jenčuš.
"Je pravda, že z pohľadu tých, ktorí zažili 50. roky, sa mnohé v čo dúfali, že rok 1989 prinesie, neuskutočnilo. Chýba spravodlivosť, pravda a ľudskosť,“ skonštatoval podpredseda Zväzu protikomunistického odboja Ján Brodňanský.
Na oslavy Dňa boja za slobodu a demokraciu prišlo dnes v Košiciach len niekoľko ľudí. „Hlavne ma mrzí, že neprišli študenti, pretože oni to vtedy začali. Pre nich to malo najväčší význam, pretože mnohí z tých, ktorí dnes študujú, čo chcú a kde chcú v Európe, by nešli do zahraničia, prípadne by vôbec neštudovali, lebo ich mamky a otcovia by boli vyhodení zo strany a nemali by dobrý kádrový profil. Toto si asi veľmi neuvedomujú, preto si to treba pripomínať,“ povedal 75-ročný Košičan Radomír Mlýnek a dodal, že osobne po roku 1989 privítal najmä to, že môže cestovať, čokoľvek čítať a stretávať sa, s kým chce.
"Človek sa cíti voľnejší, ale ako povedala moja nebohá mamka, ktorá mala vtedy už veľa rokov, prišlo to pre nás, aj pre moju generáciu trochu neskoro, už sme tie výhody tak nezachytili,“ dodal Mlýnek.
Slovenská republika si Nežnú revolúciu, obdobie od 17. novembra 1989, keď došlo k udalostiam, ktoré vyústili do pádu socialistického zriadenia na území vtedajšej Československej socialistickej republiky, pripomína štátnym sviatkom 17. novembra - Dňom boja za slobodu a demokraciu.
"Vždy som 17. november vnímal ako pozitívny sviatok, keď naša krajina pokojne zmenila smerovanie k slobodnej a demokratickej spoločnosti. Stalo sa to bez násilia a obetí na životoch a možno aj preto sme nadobudli dojem, že po tejto ceste neboli žiadne obete, ale nie je to pravda. V roku 1939 študenti v Prahe protestovali proti fašistickej okupácii, deväť z nich bolo 17. novembra popravených a ďalších viac ako tisíc bolo deportovaných do koncentračného tábora a mnohí tento pobyt neprežili," povedal vo svojom príhovore asistent primátora mesta Košice Radoslav Jenčuš.
Ako ďalej uviedol, aj keď v roku 1989 spoločenské zmeny prešli bez veľkých násilností, cesta k nim bola vydláždená justičnými vraždami, prenasledovaním a zmarenými osudmi.
"Násilie, utrpenie, ani smrť nezabránili ľuďom naďalej bojovať za slobodu a demokraciu. Ich statočnosť a hrdinstvo neboli zbytočné a nebudú zabudnuté. Sú pre nás vzorom, príkladom a zároveň záväzkom, aby sme si vážili i keď nie celkom dokonalú slobodu a demokraciu, v ktorej dnes môžeme žiť," skonštatoval Jenčuš.
"Je pravda, že z pohľadu tých, ktorí zažili 50. roky, sa mnohé v čo dúfali, že rok 1989 prinesie, neuskutočnilo. Chýba spravodlivosť, pravda a ľudskosť,“ skonštatoval podpredseda Zväzu protikomunistického odboja Ján Brodňanský.
Na oslavy Dňa boja za slobodu a demokraciu prišlo dnes v Košiciach len niekoľko ľudí. „Hlavne ma mrzí, že neprišli študenti, pretože oni to vtedy začali. Pre nich to malo najväčší význam, pretože mnohí z tých, ktorí dnes študujú, čo chcú a kde chcú v Európe, by nešli do zahraničia, prípadne by vôbec neštudovali, lebo ich mamky a otcovia by boli vyhodení zo strany a nemali by dobrý kádrový profil. Toto si asi veľmi neuvedomujú, preto si to treba pripomínať,“ povedal 75-ročný Košičan Radomír Mlýnek a dodal, že osobne po roku 1989 privítal najmä to, že môže cestovať, čokoľvek čítať a stretávať sa, s kým chce.
"Človek sa cíti voľnejší, ale ako povedala moja nebohá mamka, ktorá mala vtedy už veľa rokov, prišlo to pre nás, aj pre moju generáciu trochu neskoro, už sme tie výhody tak nezachytili,“ dodal Mlýnek.
Slovenská republika si Nežnú revolúciu, obdobie od 17. novembra 1989, keď došlo k udalostiam, ktoré vyústili do pádu socialistického zriadenia na území vtedajšej Československej socialistickej republiky, pripomína štátnym sviatkom 17. novembra - Dňom boja za slobodu a demokraciu.
