Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Gála prežívame v súčasnosti ekonomickú, ľudskú i duchovnú krízu.
Autor TASR
Nitra 1. apríla (TASR) – Atmosféra Veľkej noci a aj náboženský život sa síce počas pandémie nového koronavírusu prenášajú do rodinného priestoru, kostol však nenahradí nič. Pre TASR to uviedol rímskokatolícky kňaz Ľubor Gál z farností Nová Ves nad Žitavou v Nitrianskom okrese.
„Veľkonočné sviatky sú pre kresťanov najväčšie počas roka, rozhodne im chýba, keď sú ochudobnené o fyzickú prítomnosť v chráme. Je to miesto spoločného kultu a zároveň sociálny rozmer života,“ dodal.
Ako ďalej spomenul, celý rok od začiatku platnosti protipandemických opatrení slúži omše prostredníctvom online vysielania. „Denne som tak v kontakte s ľuďmi z farnosti. Webovú stránku mala naša farnosť už dávno. Potreba vstúpiť do sveta sociálnych sietí však prišla až s pandémiou,“ poznamenal s tým, že pred ňou fungovali mnohí kňazi ako počas úradných hodín. „V súčasnosti však mnohí z nich zverejnili svoje telefónne čísla s ponukou, že sme k dispozícii kedykoľvek,“ podotkol. „Minulý rok bolo vysielanie bohoslužieb cez internet iba v plienkach. Iba zopár kostolov bolo schopných technicky zabezpečiť živé vysielanie. Chýbalo internetové pripojenie, technické vybavenie a najmä skúsenosť a odvaha ísť do niečoho nového. S odstupom času môžem povedať, že risk sa oplatil,“ zhodnotil.
Rímskokatolícky kňaz tiež pripomenul, že pri zachovaní všetkých protiepidemických opatrení je veriacim stále k dispozícii. „Nenechal som ľudí napospas osudu. Som ochotný navštíviť aj chorého či umierajúceho človeka v domácnosti, aj keď má ochorenie COVID-19. Ľudia majú moje telefónne číslo. Vedia, že môžu kedykoľvek zavolať a požiadať o pomoc,“ upozornil.
Podľa Gála prežívame v súčasnosti ekonomickú, ľudskú i duchovnú krízu. „Ľudia sa boja toho, čo nás čaká zajtra, o mesiac, o rok. Sústreďme sa na dnešok. Všetci hľadajú svetlo na konci tunela, žiaľ, nenachádzajú ho a majú strach. Musíme sa uskromniť, musí nám stačiť svetlo dnešného dňa,“ vysvetlil. „Keď sa vrátime k životu, ako ho poznáme pred pandémiou, budeme si môcť viac vážiť možnosti, na ktoré sme si už automaticky zvykli a odrazu nám chýbajú,“ doplnil s tým, že svojim farníkom ponúkol pomoc s akýmkoľvek problémom, nie iba duchovným. „Chcem byť blízko pri ľuďoch. Fyzických stretnutí je menej, sú však o to vzácnejšie. Viac si telefonujeme, píšeme. Stále sa vzájomne uisťujeme o tom, že sme blízko jeden pri druhom. Všetko je to však iba také virtuálne, umelé. Kostol a aj ľudia v ňom mi chýbajú,“ ukončil.
„Veľkonočné sviatky sú pre kresťanov najväčšie počas roka, rozhodne im chýba, keď sú ochudobnené o fyzickú prítomnosť v chráme. Je to miesto spoločného kultu a zároveň sociálny rozmer života,“ dodal.
Ako ďalej spomenul, celý rok od začiatku platnosti protipandemických opatrení slúži omše prostredníctvom online vysielania. „Denne som tak v kontakte s ľuďmi z farnosti. Webovú stránku mala naša farnosť už dávno. Potreba vstúpiť do sveta sociálnych sietí však prišla až s pandémiou,“ poznamenal s tým, že pred ňou fungovali mnohí kňazi ako počas úradných hodín. „V súčasnosti však mnohí z nich zverejnili svoje telefónne čísla s ponukou, že sme k dispozícii kedykoľvek,“ podotkol. „Minulý rok bolo vysielanie bohoslužieb cez internet iba v plienkach. Iba zopár kostolov bolo schopných technicky zabezpečiť živé vysielanie. Chýbalo internetové pripojenie, technické vybavenie a najmä skúsenosť a odvaha ísť do niečoho nového. S odstupom času môžem povedať, že risk sa oplatil,“ zhodnotil.
Rímskokatolícky kňaz tiež pripomenul, že pri zachovaní všetkých protiepidemických opatrení je veriacim stále k dispozícii. „Nenechal som ľudí napospas osudu. Som ochotný navštíviť aj chorého či umierajúceho človeka v domácnosti, aj keď má ochorenie COVID-19. Ľudia majú moje telefónne číslo. Vedia, že môžu kedykoľvek zavolať a požiadať o pomoc,“ upozornil.
Podľa Gála prežívame v súčasnosti ekonomickú, ľudskú i duchovnú krízu. „Ľudia sa boja toho, čo nás čaká zajtra, o mesiac, o rok. Sústreďme sa na dnešok. Všetci hľadajú svetlo na konci tunela, žiaľ, nenachádzajú ho a majú strach. Musíme sa uskromniť, musí nám stačiť svetlo dnešného dňa,“ vysvetlil. „Keď sa vrátime k životu, ako ho poznáme pred pandémiou, budeme si môcť viac vážiť možnosti, na ktoré sme si už automaticky zvykli a odrazu nám chýbajú,“ doplnil s tým, že svojim farníkom ponúkol pomoc s akýmkoľvek problémom, nie iba duchovným. „Chcem byť blízko pri ľuďoch. Fyzických stretnutí je menej, sú však o to vzácnejšie. Viac si telefonujeme, píšeme. Stále sa vzájomne uisťujeme o tom, že sme blízko jeden pri druhom. Všetko je to však iba také virtuálne, umelé. Kostol a aj ľudia v ňom mi chýbajú,“ ukončil.
