Bratislava 7. marca (TASR) - Napriek tomu, že Ústava SR a ostatná legislatíva zaručujú rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odmeňovanie, pracovný postup, odborné vzdelávanie či pracovné podmienky, podľa štatistík sú slovenské ženy aj v 21. storočí stále v nevýhodnejšom postavení ako muži, zastávajú nižšie pracovné pozície a sú aj nižšie ohodnocované. Uviedla to Konfederácia odborových zväzov (KOZ).

Tá sa pri príležitosti Medzinárodného dňa žien pripája k odborom v celej Európe, ktoré vyzývajú nielen na rýchle prijatie navrhovanej smernice EÚ o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ale aj na rovnaké mzdové ohodnotenie.

"Z ekonomicky aktívnych žien má 46 percent úplné stredné vzdelanie, zatiaľ čo u mužov je to len 43 percent. Vysokoškolské vzdelanie má 27 percent žien, naproti tomu u mužov je to len 19 percent. Ženy sú síce vzdelanejšie ako muži, ich prístup na trh práce je však oveľa komplikovanejší a aj samotný pracovný život a odmeňovanie sú negatívne ovplyvnené diskrimináciou," tvrdí KOZ. Podľa konfederácie pri porovnaní odmeňovania žien s ukončeným vysokoškolským vzdelaním 2. stupňa a mužov s identickým vzdelaním, muži zarábajú o 30 percent viac ako ženy.

KOZ uvádza, že slovenské ženy narážajú v súvislosti s pracovnou kariérou na množstvo bariér. Nejde pritom len o nesúlad medzi dosiahnutým vzdelaním a pracovnou pozíciou, zložitý je aj ich návrat na trh práce po materskej dovolenke, ktorý úzko súvisí s nedostatkom predškolských zariadení a nízkou finančnou podporou štátu v starostlivosti o dieťa. Podľa Eurostatu hlavným dôvodom, prečo ženy v Európe nepracujú, je ten, že sa musia starať nielen o svoje deti, ale aj o dlhodobo chorých príbuzných. Štúdie ukazujú, že ženy v Európe strávia dvakrát viac času vykonávaním domácich prác ako muži, a to aj vtedy, keď sú muži nezamestnaní a ženy pracujú. "Aj miera evidovanej nezamestnanosti žien je vyššia ako miera nezamestnanosti mužov. Narážame na ich nízke mzdové ohodnotenie, nemožnosť kariérneho rastu. Ženy sa často stretávajú na pracovisku nielen s diskrimináciou, ale aj obťažovaním," dodala viceprezidentka KOZ Monika Uhlerová.

Nedocenené vzdelanie a diskriminácia žien na pracovnom trhu sa odráža aj v rozdielnom odmeňovaní na jednotlivých pracovných pozíciách. "Zaužívané stereotypy ohľadom žien ako – matka nie je flexibilná do takej miery ako muž, bude častejšie vymeškávať v práci z dôvodu starostlivosti o dieťa – sa negatívne odrážajú na výške ich miezd. Zamestnávatelia preto zvyknú pred ženami s deťmi uprednostniť iných uchádzačov," vysvetľuje Uhlerová. Nízke finančné ohodnotenie žien sa následne odráža v ich životnej úrovni a v ťažkostiach pri zabezpečovaní rodiny, ktoré z toho vyplývajú. Navyše, negatívny dosah má táto skutočnosť aj v postproduktívnom veku, keď sa nízke mzdy prenášajú aj do nízkych dôchodkov.

KOZ presadzuje rovnaké podmienky bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. "Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Pri príležitosti Medzinárodného dňa žien zároveň vyzývame na rýchle prijatie navrhovanej smernice EÚ o zosúlaďovaní rodinného a pracovného života, ktorá bude mať výrazný vplyv na zvýšenie pracovných príležitosti žien a posilnenie ich práv," dodala konfederácia.