Oslo 13. novembra (TASR) - V takmer 5,5-miliónovom Nórskom kráľovstve v súčasnosti aktívne nepôsobí žiadny oficiálny spolok Slovákov, krajanské témy však podporuje Nórsko-slovenská obchodná komora, založená v máji 2020.

"Okrem rozvíjania bilaterálnych aktivít sa venujeme aj propagácii Slovenska, kultúry a tiež slovenského prostredia v Nórsku," uviedol prezident Nórsko-slovenskej obchodnej komory Ján Zima.

Členovia komory i zástupcovia slovenskej komunity sú napríklad súčasťou oficiálneho programu nórskeho štátneho sviatku Dňa nezávislosti (17. mája), ktorý schvaľuje nórsky výbor pre oslavy národného dňa.

"Každoročne v tento deň kladieme veniec vďaky na hrob Bjorna Björnsona," ozrejmil Zima. "Komora tiež pre slovenských krajanov v Nórsku zabezpečuje úplne zdarma preklady matričných dokladov; v tomto roku prispela na azylový dom pre ukrajinských utečencov v Bratislave, venovala knižný dar slovenským deťom pred Vianocami," informoval ďalej Slovák žijúci v Nórsku už takmer tri desaťročia. V roku 2018 mu nórsky kráľ Harald V. udelil vysoké štátne vyznamenanie a vymenoval ho za rytiera 1. triedy Kráľovského radu za zásluhy.

Zdôraznil, že Nórsko-slovenská obchodná komora sa nechce venovať len nórskym investorom a podnikateľom so záujmom o Slovensko – jej cieľom je naďalej tiež rozvíjanie spoločenských kontaktov a propagácia kultúrnych a turistických pozoruhodností Slovenska, ktoré podnecujú aj možnosti ekonomickej spolupráce.

"Osobitnú pozornosť si zaslúži projekt štúdia nórskych študentov na slovenských univerzitách, ktorý predstavuje momentálne jednu z najvýznamnejších oblastí nórsko-slovenskej bilaterálnej spolupráce. V rámci neho Nórsko priamo zo svojho štátneho rozpočtu podporuje rozvoj slovenských univerzít," upozornil Zima, súčasný prezident Nórsko-slovenskej komory, ktorý stál a stále i stojí za združením Norsk Slovakisk Forum - Spoločnosti priateľov Slovenska v Nórsku.

Tá od roku 2003 spájala krajanov, ale aj Nórov s väzbami na Slovensko. V súčasnosti však už ako oficiálny krajanský spolok s podporou Úradu pre Slákov žijúcich v zahraničí nepôsobí, jeho členovia sa združujú na neoficiálnej báze. Zima vysvetlil, že súčasná situácia je dôsledkom udalostí z roku 2018 a reakciou na fakt, že spolok nedostal možnosť participovať na programe oficiálnej návštevy vtedajšieho prezidenta SR Andreja Kisku v Nórskom kráľovstve.

"Mnohých našich členov táto skutočnosť rozčarovala natoľko, že v dobrovoľníckych aktivitách pri rozvíjaní krajanskej komunity odmietli pokračovať," vysvetlil Zima.

Okrem NSF pôsobil v tejto škandinávskej krajine aj Nórsko-slovenský spolok – v súčasnosti však, ako sa píše na jeho webe, "existuje, no nefunguje".

Slovenská komunita v Nórsku nikdy nebola početná. Jej základom boli hlavne emigranti z rokov 1968–70 a zopár Slovákov, ktorí do Nórska prišli už po druhej svetovej vojne. Početnejší príliv Slovákov nastal po našom vstupe do Európskej únie a otvorení pracovného trhu. Ich počet sa odhaduje na približne 5000–6000.

Slovenskú kultúru má v pondelok (14. novembra) propagovať Deň slovenskej kultúry v Osle, v rámci ktorej sa aj za prítomnosti ministerky kultúry SR Natálie Milanovej (OĽANO) uskutoční séria podujatí hudobného, literárneho i vizuálneho umenia.

(osobitný spravodajca TASR Erik Mader)