Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Krajčí sa zároveň ohradil voči tvrdeniam MZ, že "zablokoval" projekty univerzitných nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine.
Autor TASR
Bratislava 6. decembra (TASR) - Exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽANO) odmieta, že by bola jeho príprava plánu obnovy a odolnosti utópia. Voči kritike rezortu zdravotníctva sa dôrazne ohradil. Ministerstvo sa podľa neho snaží zakryť vlastnú neschopnosť hľadaním imaginárneho vinníka.
"Komponenty a míľniky Plánu obnovy a odolnosti SR za zdravotníctvo boli nastavené pod mojím vedením ako vzorové pre ostatné rezorty. Radikálne odmietam, že to boli 'utopistické vízie'," uviedol pre TASR Krajčí.
Podotkol, že plán obnovy vychádza z reformy siete nemocníc, ktorou boli investície podmienené, pričom mali byť z viacerých dôvodov strategicky alokované práve do štátnych koncových nemocníc. Tie podľa neho už počas prvého roka vládnutia začali s prípravami svojich projektových zámerov. "Svedčiť o projektových prípravách a ich realizovateľnosti môžu moji nominanti v štátnych nemocniciach, ktorí boli po nástupe súčasného ministra väčšinou okamžite vymenení," priblížil Krajčí.
Poukázal na to, že projektovú prípravu nemocníc mala mať po prijatí plánu obnovy v apríli 2021 na starosti Zdravotnícka implementačná agentúra (ďalej ZIA). Doplnil, že súčasné vedenie rezortu založilo ZIA v júni 2021, no jej vedenie vybralo až v polovici septembra. Ministerstvo podľa neho reálne nepodporilo jej fungovanie, blokovalo jej financovanie a napriek záujmu zo strany jej vedenia jej neumožnilo spoluprácu s nemocnicami.
"Aktuálne vyjadrenie ministra zdravotníctva má zjavne potrebu vytvárať len akési chabé alibi proti overiteľným faktom, že samotné ministerstvo 'pochovalo' vlastnú implementačnú agentúru, ktorá mala zabezpečiť úspešnú implementáciu štátnych projektov z plánu obnovy a implementovať investičný plán pre slovenské nemocnice v horizonte nasledujúcich 20 rokov," uviedol Krajčí.
Rezort tiež podľa neho "trestuhodne nevenoval pozornosť príprave projektov štátnych nemocníc, sabotoval ponuku štátnej rakúskej agentúry a výzvu v hodnote 212 miliónov eur smeruje za veľmi zvláštnych podmienok do nemocníc prvého a druhého typu, hoci by sa o ňu boli schopné uchádzať viaceré projekty štátnych nemocníc vyššieho typu."
Krajčí sa zároveň ohradil voči tvrdeniam MZ, že "zablokoval" projekty univerzitných nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. "Sám som tieto projekty napísal do programového vyhlásenia vlády. Verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu Rázsochy bolo ukončené 5.10.2021 (za súčasného ministra) a nebolo nikdy zastavené. Zároveň som hneď po nastúpení na rezort založil a viedol pracovnú skupinu, ktorá pripravila program požiadaviek nemocnice, ako aj alternatívne rýchlejšie riešenie cez súťaž architektonických návrhov nemocnice," doplnil.
Podotkol, že projekt martinskej univerzitnej nemocnice bol majetkovo aj projektovo riadený Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského a patril ministerstvu školstva. "Jasne som hovoril, že ho podporujem a jediné o čo som požiadal bolo, aby ho prepracovali na efektívnejší model, ktorý by nevytváral prevádzkový dlh a bol úspornejší v zmysle ceny za lôžko, ktoré vychádzalo ako jedno z najdrahších lôžok v Európe. To opakovane potvrdili aj analýzy Útvaru hodnoty za peniaze," reagoval. Martinská nemocnica podľa neho so súčasnou alokáciou dostavaná nebude, resp. sa jej dostavba násobne predraží.
"Je smutné, že vlastnú neschopnosť alebo zámer nepodporiť štátne nemocnice a zjavnú 'nadinformovanosť' súkromných poskytovateľov sa snaží súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva zakryť hľadaním imaginárneho vinníka, mňa Mareka Krajčího, ktorý za necelý rok popri boji s pandémiou vybojoval 1,5 miliardy eur pre slovenské zdravotníctvo, ako minister prirodzene bojoval za štátne nemocnice a rozbehol všetky reformy, ktoré terajšie vedenie len dokončuje alebo deformuje v prospech viacerých hráčov na poli zdravotníckeho biznisu," uviedol.
Ministerstvo podľa neho nenapĺňa viaceré úlohy z plánu obnovy. "Procesy meškajú takým spôsobom, že je ohrozené plnenie míľnikov, potenciálne zlyhanie projektov a nemožnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy," priblížil. Dodal, že to ohrozuje nielen reformné financie, ale najmä diskriminuje pacienta, ktorý čaká na potrebnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť garantovanú štátom. "Namiesto hľadania imaginárnych vinníkov by malo teda ministerstvo intenzívne pracovať a zachrániť, čo sa počas mandátu tejto vlády ešte zachrániť dá," doplnil Krajčí.
"Komponenty a míľniky Plánu obnovy a odolnosti SR za zdravotníctvo boli nastavené pod mojím vedením ako vzorové pre ostatné rezorty. Radikálne odmietam, že to boli 'utopistické vízie'," uviedol pre TASR Krajčí.
Podotkol, že plán obnovy vychádza z reformy siete nemocníc, ktorou boli investície podmienené, pričom mali byť z viacerých dôvodov strategicky alokované práve do štátnych koncových nemocníc. Tie podľa neho už počas prvého roka vládnutia začali s prípravami svojich projektových zámerov. "Svedčiť o projektových prípravách a ich realizovateľnosti môžu moji nominanti v štátnych nemocniciach, ktorí boli po nástupe súčasného ministra väčšinou okamžite vymenení," priblížil Krajčí.
Poukázal na to, že projektovú prípravu nemocníc mala mať po prijatí plánu obnovy v apríli 2021 na starosti Zdravotnícka implementačná agentúra (ďalej ZIA). Doplnil, že súčasné vedenie rezortu založilo ZIA v júni 2021, no jej vedenie vybralo až v polovici septembra. Ministerstvo podľa neho reálne nepodporilo jej fungovanie, blokovalo jej financovanie a napriek záujmu zo strany jej vedenia jej neumožnilo spoluprácu s nemocnicami.
"Aktuálne vyjadrenie ministra zdravotníctva má zjavne potrebu vytvárať len akési chabé alibi proti overiteľným faktom, že samotné ministerstvo 'pochovalo' vlastnú implementačnú agentúru, ktorá mala zabezpečiť úspešnú implementáciu štátnych projektov z plánu obnovy a implementovať investičný plán pre slovenské nemocnice v horizonte nasledujúcich 20 rokov," uviedol Krajčí.
Rezort tiež podľa neho "trestuhodne nevenoval pozornosť príprave projektov štátnych nemocníc, sabotoval ponuku štátnej rakúskej agentúry a výzvu v hodnote 212 miliónov eur smeruje za veľmi zvláštnych podmienok do nemocníc prvého a druhého typu, hoci by sa o ňu boli schopné uchádzať viaceré projekty štátnych nemocníc vyššieho typu."
Krajčí sa zároveň ohradil voči tvrdeniam MZ, že "zablokoval" projekty univerzitných nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine. "Sám som tieto projekty napísal do programového vyhlásenia vlády. Verejné obstarávanie na projektovú dokumentáciu Rázsochy bolo ukončené 5.10.2021 (za súčasného ministra) a nebolo nikdy zastavené. Zároveň som hneď po nastúpení na rezort založil a viedol pracovnú skupinu, ktorá pripravila program požiadaviek nemocnice, ako aj alternatívne rýchlejšie riešenie cez súťaž architektonických návrhov nemocnice," doplnil.
Podotkol, že projekt martinskej univerzitnej nemocnice bol majetkovo aj projektovo riadený Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského a patril ministerstvu školstva. "Jasne som hovoril, že ho podporujem a jediné o čo som požiadal bolo, aby ho prepracovali na efektívnejší model, ktorý by nevytváral prevádzkový dlh a bol úspornejší v zmysle ceny za lôžko, ktoré vychádzalo ako jedno z najdrahších lôžok v Európe. To opakovane potvrdili aj analýzy Útvaru hodnoty za peniaze," reagoval. Martinská nemocnica podľa neho so súčasnou alokáciou dostavaná nebude, resp. sa jej dostavba násobne predraží.
"Je smutné, že vlastnú neschopnosť alebo zámer nepodporiť štátne nemocnice a zjavnú 'nadinformovanosť' súkromných poskytovateľov sa snaží súčasné vedenie ministerstva zdravotníctva zakryť hľadaním imaginárneho vinníka, mňa Mareka Krajčího, ktorý za necelý rok popri boji s pandémiou vybojoval 1,5 miliardy eur pre slovenské zdravotníctvo, ako minister prirodzene bojoval za štátne nemocnice a rozbehol všetky reformy, ktoré terajšie vedenie len dokončuje alebo deformuje v prospech viacerých hráčov na poli zdravotníckeho biznisu," uviedol.
Ministerstvo podľa neho nenapĺňa viaceré úlohy z plánu obnovy. "Procesy meškajú takým spôsobom, že je ohrozené plnenie míľnikov, potenciálne zlyhanie projektov a nemožnosť čerpať prostriedky z plánu obnovy," priblížil. Dodal, že to ohrozuje nielen reformné financie, ale najmä diskriminuje pacienta, ktorý čaká na potrebnú kvalitnú zdravotnú starostlivosť garantovanú štátom. "Namiesto hľadania imaginárnych vinníkov by malo teda ministerstvo intenzívne pracovať a zachrániť, čo sa počas mandátu tejto vlády ešte zachrániť dá," doplnil Krajčí.
