Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ako Hajduchová ozrejmila, až 60 percent európskych vôd nie je v dobrom stave. Na Slovensku je to 45 percent.
Autor TASR
Bratislava 27. júna (TASR) – Európska komisia (EK) rozhodla, že smernica o vode sa nebude meniť. Krajiny Európskej únie (EÚ), vrátane Slovenskej republiky, tak musia podľa smernice dosiahnuť dobrý stav svojich povrchových a podzemných vôd do roku 2027. TASR o tom informovala Andrea Settey Hajduchová zo Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) Slovensko.
Rozhodnutie EK je podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann dobrá správa, na ktorú teraz musia reagovať členské štáty EÚ vrátane SR. Tvrdí, že aj Slovensko práve pripravuje nový vodný plán na roky 2022 – 2027, a práve rok 2027 je podľa smernice hraničný. "Ak chceme cieľ splniť, musia vo vodnom pláne dominovať revitalizácie a zelené opatrenia. Musíme chrániť záplavové územia a nie ich zastavať nevhodnou výstavbou, musíme odstraňovať nefunkčné priehrady a prekážky, obnovovať mokrade a budovať rybníky i malé vodné nádrže v krajine," uviedla Plassmann.
Ako Hajduchová ozrejmila, až 60 percent európskych vôd nie je v dobrom stave. Na Slovensku je to 45 percent. Spresnila, že o dobrom stave vodných útvarov pritom nerozhoduje len ich znečistenie, ale vo významnej miere práve to, ako ich ľudia zmenili rôznymi zásahmi - od napriamovania riek cez spevňovanie brehov, výstavbu rôznych bariér na riekach či odvodňovanie riečnej nivy a mokradí.
Na podporu zachovania smernice prebiehala v celej Európe kampaň #ProtectWater, ktorú podľa Hajduchovej spustila stovka mimovládnych organizácií na čele s piatimi veľkými organizáciami WWF, European Environmental Bureau, European Anglers Alliance, European Rivers Network a Wetlands International, združenými v koalícii Living Rivers Europe.
Kampaň tiež podpisom podporilo viac ako 375.000 Európanov. K verejnosti sa pridali i európski vedci. "Takmer 6.000 vedcov, medzi nimi i 23 zo Slovenska, napísalo v decembri minulého roka Európskej komisii list, v ktorom tiež žiadali zachovanie smernice," doplnila Hajduchová s tým, že v liste upozornili na to, že sladkovodné ekosystémy patria medzi najohrozenejšie na planéte, pričom ich ochrana je zásadná v súvislosti s rastúcim rizikom sucha, záplav a požiarov. Na druhej strane sa zase ozývali hlasy najmä z oblasti priemyslu, ktoré žiadali predovšetkým posunúť termín na dosiahnutie dobrého stavu vôd či zachovanie možnosti výnimiek zo smernice.
Rozhodnutie EK je podľa riaditeľky WWF Slovensko Miroslavy Plassmann dobrá správa, na ktorú teraz musia reagovať členské štáty EÚ vrátane SR. Tvrdí, že aj Slovensko práve pripravuje nový vodný plán na roky 2022 – 2027, a práve rok 2027 je podľa smernice hraničný. "Ak chceme cieľ splniť, musia vo vodnom pláne dominovať revitalizácie a zelené opatrenia. Musíme chrániť záplavové územia a nie ich zastavať nevhodnou výstavbou, musíme odstraňovať nefunkčné priehrady a prekážky, obnovovať mokrade a budovať rybníky i malé vodné nádrže v krajine," uviedla Plassmann.
Ako Hajduchová ozrejmila, až 60 percent európskych vôd nie je v dobrom stave. Na Slovensku je to 45 percent. Spresnila, že o dobrom stave vodných útvarov pritom nerozhoduje len ich znečistenie, ale vo významnej miere práve to, ako ich ľudia zmenili rôznymi zásahmi - od napriamovania riek cez spevňovanie brehov, výstavbu rôznych bariér na riekach či odvodňovanie riečnej nivy a mokradí.
Na podporu zachovania smernice prebiehala v celej Európe kampaň #ProtectWater, ktorú podľa Hajduchovej spustila stovka mimovládnych organizácií na čele s piatimi veľkými organizáciami WWF, European Environmental Bureau, European Anglers Alliance, European Rivers Network a Wetlands International, združenými v koalícii Living Rivers Europe.
Kampaň tiež podpisom podporilo viac ako 375.000 Európanov. K verejnosti sa pridali i európski vedci. "Takmer 6.000 vedcov, medzi nimi i 23 zo Slovenska, napísalo v decembri minulého roka Európskej komisii list, v ktorom tiež žiadali zachovanie smernice," doplnila Hajduchová s tým, že v liste upozornili na to, že sladkovodné ekosystémy patria medzi najohrozenejšie na planéte, pričom ich ochrana je zásadná v súvislosti s rastúcim rizikom sucha, záplav a požiarov. Na druhej strane sa zase ozývali hlasy najmä z oblasti priemyslu, ktoré žiadali predovšetkým posunúť termín na dosiahnutie dobrého stavu vôd či zachovanie možnosti výnimiek zo smernice.
