Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V povodiach priehrad pribúdajú každým rokom ďalšie lesné i poľnohospodárske cesty, ktoré dopravujú do priehrad nielen dažďovú vodu, ale s ňou aj množstvo zeminy, konáre, či lístie.
Autor TASR
Košice 14. júna (TASR) – Vodné priehrady na Slovensku sa podľa ekológia a hydrológa Michala Kravčíka stávajú časovanými ekologickými bombami. Uvažovať o výstavbe nových priehrad bez revitalizácie a obnovy poškodenej zerodovanej krajiny v povodiach starých priehrad považuje preto za nemiestne. Najprv by sa v týchto oblastiach malo zastaviť hromadenie akéhokoľvek odpadu.
"Zanedbávaním a poškodzovaním krajiny sa priehrady postupne zanášali a stavajú sa časovanou bombou naakumulovanej zeminy z eróznej činnosti i odpadu," uviedol Kravčík pre TASR.
Ťažba sedimentov i odpadu je podľa neho pomalšia, ako ukladanie nových sedimentov z eróznej činnosti poškodenej krajiny. Navyše v povodiach priehrad pribúdajú každým rokom ďalšie lesné i poľnohospodárske cesty, ktoré dopravujú do priehrad nielen dažďovú vodu, ale s ňou aj množstvo zeminy, konáre, či lístie.
"Pribúdajúce zrigolované spevnené plochy v intravilánoch miest a obcí zvyšujú unášaciu rýchlosť tečúcej vody, ktorá zbiera so sebou odpad z intravilánov a hromadí ho v priehrade. Exemplárnym príkladom nedoriešených súvislostí výstavby je priehrada Ružín nad Košicami, v ktorej sa akumuluje všetok odpad z celého povodia Hornádu, navyše s neblahým dedičstvom ťažkých kovov v sedimentoch z priemyselnej činnosti (Krompachy, Rudňany)," konštatoval Kravčík.
Z hľadiska životného prostredia ekológ tiež pripomína množstvo čiernych skládok v chotároch obcí, ktoré sú postupne splavované do priehrad. "Zanedbávaním vodohospodárskych funkcií krajiny s vytváraním čiernych skládok sa priehrady stavajú časovanými ekologickými bombami. V nich sa zhromažďuje všetok odpad, ktorý priamo či nepriamo vytvoril človek," dodáva.
Investície do protipovodňovej funkcie, ktorú majú okrem iného priehrady zabezpečovať, by sa dali podľa Kravčíka využiť efektívnejšie. Konštatuje pritom, že v priehradách je približne 10-percentná rezerva na manipuláciu s povodňovými prietokmi, z čoho vyplýva, že investície do priehrad slúžia protipovodňovej ochrane na úrovni 10 percent.
Na vysvetlenie použil Kravčík ako príklad plánovanú vodnú nádrž Tichý Potok v oblasti hornej Torysy. Navrhnutý stály objem priehrady je 24 miliónov metrov kubických (m3) s retenčnou povodňovou rezervou 2,4 m3. Priehrada má stáť 330 miliónov eur, na protipovodňovú ochranu pripadá podľa hydrológa 33 miliónov eur. "Ak by sa do povodia plánovanej výstavby Tichý Potok investovalo 33 miliónov eur na revitalizáciu krajiny, vytvorilo by sa v území viac ako osem miliónov m3 vodozádržných objemov na cyklické jednorazové zadržiavanie dažďovej vody, čo by permanentne splošťovalo povodňové vlny a zároveň by sa permanentne nadlepšovali minimálne prietoky v rieke Torysa o viac ako 500 l/s aj v tom najsuchšom období, lebo zadržaná a vsiaknutá dažďová voda by zvyšovala výdatnosť prameňov. Riekou Torysa by tiekla aj počas povodní čistejšia voda a nie plná sedimentov, ktorá zabíja ryby," uviedol. V oblasti Levočských vrchov by sa podľa neho tiež obnovila zdevastovaná príroda, posilnila biodiverzita a územie by sa stalo vyhľadávaným turistickým rajom pre vidiecky turizmus.
"Zanedbávaním a poškodzovaním krajiny sa priehrady postupne zanášali a stavajú sa časovanou bombou naakumulovanej zeminy z eróznej činnosti i odpadu," uviedol Kravčík pre TASR.
Ťažba sedimentov i odpadu je podľa neho pomalšia, ako ukladanie nových sedimentov z eróznej činnosti poškodenej krajiny. Navyše v povodiach priehrad pribúdajú každým rokom ďalšie lesné i poľnohospodárske cesty, ktoré dopravujú do priehrad nielen dažďovú vodu, ale s ňou aj množstvo zeminy, konáre, či lístie.
"Pribúdajúce zrigolované spevnené plochy v intravilánoch miest a obcí zvyšujú unášaciu rýchlosť tečúcej vody, ktorá zbiera so sebou odpad z intravilánov a hromadí ho v priehrade. Exemplárnym príkladom nedoriešených súvislostí výstavby je priehrada Ružín nad Košicami, v ktorej sa akumuluje všetok odpad z celého povodia Hornádu, navyše s neblahým dedičstvom ťažkých kovov v sedimentoch z priemyselnej činnosti (Krompachy, Rudňany)," konštatoval Kravčík.
Z hľadiska životného prostredia ekológ tiež pripomína množstvo čiernych skládok v chotároch obcí, ktoré sú postupne splavované do priehrad. "Zanedbávaním vodohospodárskych funkcií krajiny s vytváraním čiernych skládok sa priehrady stavajú časovanými ekologickými bombami. V nich sa zhromažďuje všetok odpad, ktorý priamo či nepriamo vytvoril človek," dodáva.
Investície do protipovodňovej funkcie, ktorú majú okrem iného priehrady zabezpečovať, by sa dali podľa Kravčíka využiť efektívnejšie. Konštatuje pritom, že v priehradách je približne 10-percentná rezerva na manipuláciu s povodňovými prietokmi, z čoho vyplýva, že investície do priehrad slúžia protipovodňovej ochrane na úrovni 10 percent.
Na vysvetlenie použil Kravčík ako príklad plánovanú vodnú nádrž Tichý Potok v oblasti hornej Torysy. Navrhnutý stály objem priehrady je 24 miliónov metrov kubických (m3) s retenčnou povodňovou rezervou 2,4 m3. Priehrada má stáť 330 miliónov eur, na protipovodňovú ochranu pripadá podľa hydrológa 33 miliónov eur. "Ak by sa do povodia plánovanej výstavby Tichý Potok investovalo 33 miliónov eur na revitalizáciu krajiny, vytvorilo by sa v území viac ako osem miliónov m3 vodozádržných objemov na cyklické jednorazové zadržiavanie dažďovej vody, čo by permanentne splošťovalo povodňové vlny a zároveň by sa permanentne nadlepšovali minimálne prietoky v rieke Torysa o viac ako 500 l/s aj v tom najsuchšom období, lebo zadržaná a vsiaknutá dažďová voda by zvyšovala výdatnosť prameňov. Riekou Torysa by tiekla aj počas povodní čistejšia voda a nie plná sedimentov, ktorá zabíja ryby," uviedol. V oblasti Levočských vrchov by sa podľa neho tiež obnovila zdevastovaná príroda, posilnila biodiverzita a územie by sa stalo vyhľadávaným turistickým rajom pre vidiecky turizmus.
