Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ústavný zákon v oblasti justície chce ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, respektíve 68 rokov, ak by o to sami požiadali.
Autor TASR
Bratislava 7. októbra (TASR) - Reformu súdnictva, ktorú 30. septembra schválila vláda SR, považuje expert na ústavné právo a člen mimoparlamentnej politickej strany Dobrá voľba Peter Kresák za pozitívum. Pre TASR uviedol, že obsahuje niekoľko častí, o ktorých sa budú viesť diskusie a možno sa čiastočne zmenia.
Pozitíva návrhu vidí v zlepšení fungovania Súdnej rady, zavedení previerok majetkových pomerov sudcov či vo vytvorení najvyššieho správneho súdu. "Je tam veľa zmien, ktoré sa dotýkajú Ústavného súdu ako takého, jeho zloženia a fungovania," skonštatoval Kresák. Všetky tieto zmeny môžu podľa neho pomôcť k fungovaniu súdnej moci na Slovensku.
Reforma chce, okrem iného, zabrániť tomu, aby si jedna vládnuca garnitúra zvolila nadpolovičnú väčšinu sudcov Ústavného súdu skrátením ich funkčného obdobia. "O tomto by sa mala uskutočniť hlbšia diskusia. My sme už skôr vypracovali návrh, ktorý hovoril o tom, že by mal Ústavný súd 15 sudcov, ktorí by sa rozdelili medzi tri zložky moci. Výber by prebiehal z hľadiska dĺžky funkčných období tak, aby sa neuskutočnil naraz," ozrejmil Kresák. Mrzí ho, že v konečnom návrhu sa neobjavuje pôvodne zamýšľané posilnenie kompetencie verejného ochrancu práv pri kontrole ústavnosti zákonov.
Problém má aj s takzvaným antiblokačným mechanizmom. Spočíva v tom, že ak Národná rada SR nezvolí dostatočný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, prezidentka by si mohla vybrať zo všetkých uchádzačov. "Môže vzniknúť situácia, že sa uvoľní jedno miesto na Ústavnom súde a parlament by mal zvoliť prezidentke dvoch kandidátov. Ak sa ich prihlási šesť a národná rada zvolí len jedného, prezidentka si bude môcť vybrať zo všetkých šiestich navrhovaných," upozornil s tým, že takému procesu by chýbala demokratická legitimita.
Ústavný zákon v oblasti justície chce ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, respektíve 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov Ústavného súdu by to bolo 72 rokov. "Istý problém mám so stanovením maximálneho veku, keď má zaniknúť funkcia sudcom Ústavného súdu. Sudca v tejto inštitúcii by mal byť zrelou osobnosťou a skúsenosti sa nadobúdajú s vekom," skonštatoval. Zároveň uviedol príklad z Česka, kde je predseda tamojšieho ústavného súdu Pavel Rychetský ďaleko za touto vekovou hranicou a nikomu to podľa Kresáka neprekáža.
Zákon predpokladá aj prísnejšiu kontrolu majetku sudcov a ich najbližších rodinných príslušníkov. Preverovať sa má nielen jeho prírastok, ale aj pôvod. "Súhlasím s tým. Aj v súčasnosti sme svedkami toho, že verejní funkcionári prevádzajú majetky na manželky či deti. Formálne vystupujú ako ľudia, ktorí buď nemajú žiaden majetok, alebo nenadobudli vo verejnej funkcii nič nad rámec svojich reálnych možností," dodal bývalý ústavný sudca Kresák.
Pozitíva návrhu vidí v zlepšení fungovania Súdnej rady, zavedení previerok majetkových pomerov sudcov či vo vytvorení najvyššieho správneho súdu. "Je tam veľa zmien, ktoré sa dotýkajú Ústavného súdu ako takého, jeho zloženia a fungovania," skonštatoval Kresák. Všetky tieto zmeny môžu podľa neho pomôcť k fungovaniu súdnej moci na Slovensku.
Reforma chce, okrem iného, zabrániť tomu, aby si jedna vládnuca garnitúra zvolila nadpolovičnú väčšinu sudcov Ústavného súdu skrátením ich funkčného obdobia. "O tomto by sa mala uskutočniť hlbšia diskusia. My sme už skôr vypracovali návrh, ktorý hovoril o tom, že by mal Ústavný súd 15 sudcov, ktorí by sa rozdelili medzi tri zložky moci. Výber by prebiehal z hľadiska dĺžky funkčných období tak, aby sa neuskutočnil naraz," ozrejmil Kresák. Mrzí ho, že v konečnom návrhu sa neobjavuje pôvodne zamýšľané posilnenie kompetencie verejného ochrancu práv pri kontrole ústavnosti zákonov.
Problém má aj s takzvaným antiblokačným mechanizmom. Spočíva v tom, že ak Národná rada SR nezvolí dostatočný počet kandidátov na sudcov Ústavného súdu, prezidentka by si mohla vybrať zo všetkých uchádzačov. "Môže vzniknúť situácia, že sa uvoľní jedno miesto na Ústavnom súde a parlament by mal zvoliť prezidentke dvoch kandidátov. Ak sa ich prihlási šesť a národná rada zvolí len jedného, prezidentka si bude môcť vybrať zo všetkých šiestich navrhovaných," upozornil s tým, že takému procesu by chýbala demokratická legitimita.
Ústavný zákon v oblasti justície chce ukotviť aj vekový cenzus sudcov. Po novom by z funkcie odchádzali sudcovia všeobecných súdov vo veku 65 rokov, respektíve 68 rokov, ak by o to sami požiadali. V prípade sudcov Ústavného súdu by to bolo 72 rokov. "Istý problém mám so stanovením maximálneho veku, keď má zaniknúť funkcia sudcom Ústavného súdu. Sudca v tejto inštitúcii by mal byť zrelou osobnosťou a skúsenosti sa nadobúdajú s vekom," skonštatoval. Zároveň uviedol príklad z Česka, kde je predseda tamojšieho ústavného súdu Pavel Rychetský ďaleko za touto vekovou hranicou a nikomu to podľa Kresáka neprekáža.
Zákon predpokladá aj prísnejšiu kontrolu majetku sudcov a ich najbližších rodinných príslušníkov. Preverovať sa má nielen jeho prírastok, ale aj pôvod. "Súhlasím s tým. Aj v súčasnosti sme svedkami toho, že verejní funkcionári prevádzajú majetky na manželky či deti. Formálne vystupujú ako ľudia, ktorí buď nemajú žiaden majetok, alebo nenadobudli vo verejnej funkcii nič nad rámec svojich reálnych možností," dodal bývalý ústavný sudca Kresák.
