Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Veriaci si počas dňa pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 25. decembra (TASR) - Slávnosť Narodenia Pána, ktorá je popri Veľkej noci a Turícach najväčším cirkevným sviatkom, slávi v stredu väčšina kresťanov na Slovensku i vo svete.
Veriaci si počas dňa pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v chrámoch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná svätá liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.
Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.
Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2025.
Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka - na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae) alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december - ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.
Veriaci si počas dňa pripomínajú udalosti v Betleheme (po hebrejsky Dom chleba), meste ležiacom asi osem kilometrov južne od Jeruzalema. Sem prišli pre sčítanie ľudu Jozef z Nazaretu so svojou snúbenicou Máriou. A tu, v jaskyni za mestom, sa podľa tradície narodil Ježiš. Veriaci kresťania sa v tento sviatok zúčastňujú na slávnostných bohoslužbách, tešia sa z radostnej spomienky na príchod Vykupiteľa na svet, modlia sa za porozumenie a pokoj vo svete. V katolíckych kostoloch sa okrem slávnostných omší na viacerých miestach konajú pri scénke betlehema v chrámoch aj jasličkové pobožnosti pre deti alebo betlehemské hry.
V gréckokatolíckych chrámoch sa počas sviatku koná slávnostná svätá liturgia. Dôraz sa kladie na skutočnosť, že Boh sa stal človekom, prijal ľudskú prirodzenosť, aby skrze svoje poníženie, smrť a vzkriesenie človek mohol prijať účasť na Božom živote.
Evanjelici sa schádzajú predpoludním alebo popoludní na slávnostných službách Božích s Večerou pánovou.
Pravoslávne cirkvi, ktoré sa riadia podľa juliánskeho kalendára, vrátane pravoslávnych veriacich na Slovensku a v Čechách, budú sláviť sviatok Narodenia Pána až 6. a 7. januára 2025.
Narodenie Pána nemalo spočiatku svoj vlastný sviatok, ale pripomínal sa v deň Zjavenia Pána - Troch kráľov, teda 6. januára. Osobitná spomienka na Božie narodenie sa začala objavovať na Západe asi v polovici 4. storočia. Prvý záznam pochádza z Ríma z roku 336. Sviatok sa podľa týchto prameňov slávil 25. decembra. Keďže 25. marca sa všeobecne pripomína sviatok Zvestovania Pána, keď archanjel Gabriel zvestoval Márii, že bude Kristovou matkou, tak o deväť mesiacov podľa tejto tradície je symbolický deň Narodenia Pána práve 25. december.
Ďalšia hypotéza hovorí o christianizácii a novej kresťanskej interpretácii rímskeho sviatku narodenia Slnka (Natalis Solis Invicti). Rímski kresťania tento pohanský sviatok začali sláviť ako vlastný sviatok Narodenia Krista - ako Slnka - na základe biblických citátov, napríklad Kristus ako Slnko spravodlivosti (Sol Iustitiae) alebo Kristus - Svetlo sveta. Tento dátum - 25. december - ako sviatok Narodenia Pána bol všeobecne prijatý a rýchlo sa ujal.
