Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.
Autor TASR
Bratislava 27. mája (TASR) - Katolícka cirkev si v nedeľu, týždeň po Zoslaní Ducha Svätého, pripomína sviatok Najsvätejšej Trojice. Tvoria ju tri Božské osoby - Otec, Syn a Duch Svätý. Sviatok Svätej Trojice (Sancta Trinitas) slávia aj v Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku a v iných kresťanských cirkvách.
Výraz "Trojica" (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo roku 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici - jeden Boh v troch Božských osobách - tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Cirkevní otcovia 3. a 4. storočia zložili mnohé hymnické piesne a modlitby na oslavu Trojjediného Boha, napísali učené traktáty a Prvý nicejský ekumenický koncil v roku 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko - carihradského vyznania viery.
V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup - mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170). V roku 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Toto úsilie bolo zavŕšené úspechom a v roku 1334 pápež Ján XXII. (1316-1334) dal súhlas, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej cirkvi v prvú nedeľu po Turíciach.
Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení "v mene Otca i Syna i Ducha Svätého". Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života a bolo hneď od začiatku v základoch živej viery cirkvi najmä prostredníctvom krstu.
V ECAV sa týmto sviatkom uzatvára svätodušný kruh, ktorý sa začal sviatkom Vstúpenia Krista Pána na nebo a vyvrcholil Svätodušnými sviatkami.
Výraz "Trojica" (po grécky trias) prvýkrát použil Teofil z Antiochie okolo roku 180. Od 3. storočia náuka o Svätej Trojici - jeden Boh v troch Božských osobách - tvorí jeden z hlavných článkov kresťanskej viery. Cirkevní otcovia 3. a 4. storočia zložili mnohé hymnické piesne a modlitby na oslavu Trojjediného Boha, napísali učené traktáty a Prvý nicejský ekumenický koncil v roku 325 zhrnul základné zjavené pravdy o tomto tajomstve do Nicejsko - carihradského vyznania viery.
V Anglicku sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v prvú nedeľu po Zoslaní Ducha Svätého už v 12. storočí ako osobitné privilégium, ktoré vymohol od Svätej stolice biskup - mučeník sv. Tomáš Becket (1118-1170). V roku 1198 bol založený rád trinitárov (Ordo Sanctissimae Trinitatis), ktorý spolu s rádom cisterciánov v 13. storočí horlivo šíril úctu k Svätej Trojici a presadzoval oficiálne zaradenie tohto sviatku do cirkevného kalendára. Toto úsilie bolo zavŕšené úspechom a v roku 1334 pápež Ján XXII. (1316-1334) dal súhlas, aby sa sviatok Najsvätejšej Trojice slávil v celej cirkvi v prvú nedeľu po Turíciach.
Viera všetkých kresťanov má základ v Najsvätejšej Trojici a kresťania sú krstení "v mene Otca i Syna i Ducha Svätého". Tajomstvo Najsvätejšej Trojice je ústredným tajomstvom kresťanskej viery a kresťanského života a bolo hneď od začiatku v základoch živej viery cirkvi najmä prostredníctvom krstu.
V ECAV sa týmto sviatkom uzatvára svätodušný kruh, ktorý sa začal sviatkom Vstúpenia Krista Pána na nebo a vyvrcholil Svätodušnými sviatkami.