Bratislava 1. apríla (TASR) - Katolíci a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou či Nedeľou utrpenia Pána 29. marca do Veľkého či Svätého týždňa, známeho v liturgii ako Hebdomada sancta.

Posledné tri dni Veľkého týždňa, tzv. Veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum, majú bohatý liturgický obsah a symboliku, Trojdnie sa začína na Zelený štvrtok večer, pokračuje na Veľký piatok a Bielu sobotu. Je to spoločné pomenovanie troch dní, v ktorých si cirkev pripomína udalosti vykúpenia ľudstva v ich historickom poradí: Kristovu smrť na Veľký piatok, Krista uloženého v hrobe na Bielu sobotu a Kristovo zmŕtvychvstanie na Veľkonočnú nedeľu.

Podstatou Zeleného štvrtka je spomienka na ustanovenie Oltárnej sviatosti i sviatosti kňazstva. V tento deň predpoludním biskupi na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva slúžia sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto svätá omša sa nazýva Missa chrismatis a počas nej posväcujú tri druhy oleja, krizmu, olej katechumenov a olej chorých.

Na Zelený štvrtok večer sa v katolíckej cirkvi slávi svätá omša na pamiatku poslednej večere Ježiša so svojimi učeníkmi a ustanovenia Oltárnej sviatosti. V ten večer premenil chlieb a víno na svoje telo a krv a odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: "Toto robte na moju pamiatku".

Trojdnie pokračuje Veľkým piatkom - dňom utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych kostoloch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez chrámového rúcha. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána.

Na Bielu sobotu sa neslávi svätá omša. V rímskokatolíckej cirkvi sa večer po zotmení začína Veľkonočná vigília - noc pred Veľkonočnou nedeľou zmŕtvychvstania Pána. Je to liturgicky veľmi bohatá a pomerne dlhá bohoslužba. Jej súčasťou je už aj obrad vzkriesenia Ježiša Krista.