Bratislava 6. apríla (TASR) - Mnohí veriaci kresťania i v dnešný Veľkonočný pondelok slávia vzkriesenie Ježiša Krista, jeho víťazstvo nad zlom a smrťou. I keď Veľkonočný pondelok už nie je prikázaným sviatkom.

Dnešný sviatok sa zvykne nazývať aj "Pondelkom baránka" na pamiatku toho, čo sa udialo prvého dňa po sobote. Vtedy totiž anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k Ježišovmu hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. "Neľakajte sa!", povedal im. "Vstal z mŕtvych. Niet ho tu." A dodal: "Ale choďte a povedzte to jeho učeníkom".

Posledný sviatočný deň Veľkej noci je v našej i niektorých okolitých krajinách známy aj šibačkou a oblievaním dievčat vodou, rozdávaním maľovaných či čokoládových vajíčok a iných sladkostí. Tieto zvyky však nemajú kresťanský pôvod.

Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci), tohto roku 12. apríla. V minulosti sa nazývala aj Biela nedeľa, keď novopokrstení odkladali biele krstné rúcho.

Veľkonočné obdobie - obdobie veľkonočnej radosti však trvá 50 dní. Začína sa veľkonočnou vigíliou (na Bielu sobotu večer) a končí sa večer na sviatok Zoslania Ducha Svätého (Turíce), ktorý sa tohto roku bude sláviť 24. mája.