Veľká noc sa slávi na prvú jarnú nedeľu po splne Mesiaca.
Autor TASR
Bratislava 3. apríla (TASR) - Veľká časť kresťanov vstúpila Kvetnou nedeľou 1. apríla do Veľkého alebo Svätého týždňa a v najbližších dňoch oslávia najstaršie a najvýznamnejšie sviatky cirkevného roka - Veľkú noc. Pripomenú si umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista.
Veľká noc sa slávi na prvú jarnú nedeľu po splne Mesiaca. Termín tohto sviatku je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Niekedy veľkonočné sviatky pripadnú na koniec marca, inokedy na začiatok či koniec apríla. Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Tentoraz bude 8. apríla.
Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť v tomto roku Veľkonočnú nedeľu o týždeň neskôr ako iní kresťania, teda 15. apríla.
Pôvod názvu "Veľká" treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť izraelských otrokov a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv ľudstvo zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc - Pésach čiže prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie a prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud a preto izraeliti nazvali každoročnú spomienku na tento deň Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo, nie však úplne. V tomto roku pripadnú prvé dva dni židovskej Veľkej noci - Pésachu na 7. a 8. apríla, sláviť sa však začne už v predvečer prvého dňa, teda v piatok 6. apríla.
Rímskokatolícka i ďalšie kresťanské cirkvi počas Svätého či Veľkého týždňa slávia tajomstvá spásy, ktoré Ježiš Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života. Súčasťou Svätého týždňa je Veľkonočné trojdnie, ktoré sa začína na Zelený štvrtok (tentoraz 5. apríla) večer omšou na pamiatku Pánovej večere. V tento deň predpoludním sa konajú tradičné omše svätenia olejov, známe ako Missa chrismatis, ktoré sú spomienkou na ustanovenie sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva.
Veľkonočné trojdnie potom pokračuje Veľkým piatkom - dňom spomienky na utrpenie a smrť Pána a na Bielu sobotu vyvrcholí veľkonočnou vigíliou v neskorých večerných hodinách a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania (Veľkonočnej nedele).
Veľká noc sa slávi na prvú jarnú nedeľu po splne Mesiaca. Termín tohto sviatku je teda pohyblivý a závisí od lunárneho cyklu. Niekedy veľkonočné sviatky pripadnú na koniec marca, inokedy na začiatok či koniec apríla. Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Tentoraz bude 8. apríla.
Pravoslávni veriaci, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom, budú sláviť v tomto roku Veľkonočnú nedeľu o týždeň neskôr ako iní kresťania, teda 15. apríla.
Pôvod názvu "Veľká" treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť izraelských otrokov a preto Boh trestal krajinu desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv ľudstvo zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc - Pésach čiže prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie a prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud a preto izraeliti nazvali každoročnú spomienku na tento deň Veľkou nocou.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s jeho ukrižovaním a vzkriesením sa odohrali práve počas pésachu, preto sa židovská a kresťanská Veľká noc kryje aj časovo, nie však úplne. V tomto roku pripadnú prvé dva dni židovskej Veľkej noci - Pésachu na 7. a 8. apríla, sláviť sa však začne už v predvečer prvého dňa, teda v piatok 6. apríla.
Rímskokatolícka i ďalšie kresťanské cirkvi počas Svätého či Veľkého týždňa slávia tajomstvá spásy, ktoré Ježiš Kristus uskutočnil v posledných dňoch svojho života. Súčasťou Svätého týždňa je Veľkonočné trojdnie, ktoré sa začína na Zelený štvrtok (tentoraz 5. apríla) večer omšou na pamiatku Pánovej večere. V tento deň predpoludním sa konajú tradičné omše svätenia olejov, známe ako Missa chrismatis, ktoré sú spomienkou na ustanovenie sviatosti oltárnej a sviatosti kňazstva.
Veľkonočné trojdnie potom pokračuje Veľkým piatkom - dňom spomienky na utrpenie a smrť Pána a na Bielu sobotu vyvrcholí veľkonočnou vigíliou v neskorých večerných hodinách a uzatvára sa vešperami Nedele Pánovho zmŕtvychvstania (Veľkonočnej nedele).